Zoznámte sa, prosím...

prebudenie do sychravého rána....
nahá leží na posteli, obklopená červeným saténom.
z podlahy sa na ňu pozerajú spomienky na predchádzajúcu noc.
všetko je červené. len to, čo by malo byť červené, je stále biele...
bolesť ucha ju vystraší.
je čerstvo prepichnuté a ešte stále je v ňom zicherka.
otočí hlavu smerom k zrkadlu.
pozerá sa na ňu biele telo, rozjarené vlasy, tmavé jazvy a čierne oči.
niekto jej minulú noc závidel jej krásu, ktorú nemá.
žiadna bolesť hlavy. iba premýšľanie.
strach odísť z perín pokoja a ticha.
vie, čo bude nasledovať.
vypije fľašu vody, prehodí na seba odev, čo zakryje spomienky tela.
pripravená čaká na úder, na päste, na ubližujúce slová.
na hanbu, na zákazy, na príkazy.....
samé nepodstatné veci, reči....
kedy sa už konečne ľudstvo uvedomí?
vysvetľujúc obhajuje.
no iní sú zaslepení.
odchádza, zničená, zmorená.
nebo nasvädčovalo situáciu.
ešte stále prší.
ešte stále má nebo pravdu!

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu