Niečo ma zase prinútilo uvažovať..a ja som si myslela, že keď už mám týždeň tie oficiálne prázdniny, že ma nič neprinúti myslieť

Dnes som mala svoju prvú jazdu v autoškole...prvú úplne ozajstnú, kedy som čelila aj nebezpečenstvu zvanému „svetelná križovatka“. Nikoho som nezrazila, všetci ma predbiehali, ja som sa dobre že neklepala, ale vlastne to dopadlo dobre. Ale nie o tom som chcela.

Keď som tak stála na tom parkovisku, kde som teda čakala na inštruktorku, asi 20 metrov odo mňa si sadla taká pani. No pani....pani mohla mať tak 80, ak nie viac...Sedela na kvetináči a horko ťažko jedla zmrzlinu. Len tak sedela a jedla. Nemala som pocit, že na niekoho čaká, aj keď možno čakala, ale no...bola tam sama, úplne sama tam sedela v tých upratovačkovských šatách (dúfam, že všetci vieme: proste ten taký úbor bez rukávov, vpredu na gombíky, nejaky slušivý vzor).

Vtedy mi napadla jedna vec: budem ja takto vyzerať v osemdesiatke? Sama v upratovačkovských šatách? Tie šaty by ma ako také neštvali, ale to, čo z toho celého vyplýva, už hej. Ona nemala prečo sa pekne obliecť, nemala prečo o seba nejako dbať, zrejme vrcholným podujatím celého týždňa bol práve tento nákup zmrzliny.

Nevadilo by mi nosiť taký úbor, čo tam po tom...ani ten zmrzlinový nákup by mi nevadil. Ale vadilo by mi, keby som sa nemala na čo tešiť, keby som sa nemala s kým tešiť, keby som nemala žiadny svetlý bod, niečo, čo si prajem, chcem dokázať, nejaký sen...a keby som nemala nikoho, vôbec nikoho...proste keby som bola sama.

A môžem tomu nejako zabrániť? Prevencia je najdôležitejšia, že? Tak asi to bude platiť aj tu Ja viem, niekedy som protivná, neznesiteľná, nervózna a fakt mám problém vydržať sama so sebou...ale na druhej strane, koľko je tu ľudí, ktorí so mnou už všeličo preskákali a nebola to práve jedna blbá nálada. Keď nad tým tak rozmýšľam, boli to veľké veci. A tak ako si ja v hlave pri tých stavoch, že ma nikto nemá rád a ja som vlastne zlý človek (v tomto momente sa nemusíte smiať, každý má takéto stavy...možno len raz za čas, ale má)...ja si vtedy prehrávam film tých najlepších okamihov a tie čierne na bielom dokazujú, že sú ľudia, pre ktorých som NIEKTO a že keď pre takýchto skvelých ľudí niečo znamenám, že nemôžem byť až taká zlá....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu