Labyrint smrti

Som zavretá v chladnej bielej miestnosti s lôžkom. Sedím na dlážke a neprerušovane sa pozerám na mŕtve telá, čo ležia okolo mňa. Na alabastrovej koži behá rôzny hmyz. Muchy, chrobáky rozkladajú telo. Nepríjemný pach mi nedovoľuje dýchať. Pomoc nemôžem sa nadýchnuť. Začínam panikáriť. Nemôžem dýchať, určite zomriem. Neostáva mi veľa času. Moja sviečka života dohára..... zapálim si pekelnú sviecu. Už je to tu nastal môj čas. Vstupenku do pekla držím v ruke.
Aha vidím svetlo, pôjdem za ním.... Všetko je tu biele, hrá príjemná muzika. Nejasné obrysi akého si muža ma volajú ku sebe. Mám či nemám spraviť pár krokov a ísť za ním? Všetko sa mi zrazu stráca pred očami. Kde zmizol ten muž a tá príjemná muzika? Prečo sú tú zrazu tisíce dverí? Kam mám vstúpiť? Kde sú kľúče? Z tisícich dverí si mám vybrať jedny, to nie je to príliš ťažké. Ak si nevyberiem ani jedy čo sa stane? Zahyniem?
Áno do týchto vstúpim. Pomaly otváram dvere. Vojdem do akejsi miestnosti, ktorá má ďalších tisíc dverí. Pomoc nemôžem ujsť! Čo mám robiť? Ktoré koľvek dvere otvorím sú tam len ďalšia a ďalšie dvere. Je to ako labyrint, ale z tohto niet cesty von. Lihám si na chladnú dlážku a čakám. Nemám síl otvárať ďalšie dvere. Práve sa zobúdzam, kde zasa som ? Všetko je tu biele. Sú tu ľudia v bielych plášťoch. Prečo mám na sebe zvieraciu kazajku ? Ja nie som blázon! Čo sa stalo? Prečo som tu ?
Zasa mi všetko mizne pred očami. Čo mám robiť? Našla som list na ktorom bolo napísané LABIRINT SMRTI.
Ďalšie a ďalšie dvere. Pôjdem do týchto. Vkročila som dnu. Dlážka sa podo mnou prepadla. Padám stále dole a dole. Nedá sa to zastaviť. Som stratená. Nedá sa z tadeto ujsť. Už viem prečo sa to volá LABIRINT SMRTI.






Tak toto sa mi snívalo a bolo to dosť zvláštne nemohla som sa dostať preč až potom ma zachránil budík.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu