Len ďalší začiatok dňa.

Východ slnka.
Chladné ráno.
Lúče Slnka pretínajú tmavú noc a snažia sa priniesť nádej v krajšie zajtrajšky tým, ktorí to vzdali.
Tým, ktorí to nechali tak.
Len vystúpili z radu a povedali si ,,ostneme tu“ už si nemáme, čo dokazovať.
Už nám svet nemá čo dokázať.
Všetko povedal.
Je silnejší.
Je Pán.
Zrazil vždy, keď sme sa pokúsili postaviť.
Zakaždým.
Silnejšie, presnejšie.
Má tak odhadnuté rany, že to pripadá nemožné.

Mesto plné živých mŕtvych sa prebúdza. Tí, ktorí spali sa prebúdzajú zo snov o krásnych dňoch, počas ktorých zažijú to, čo si najviac prajú. O záležitostiach z minulosti, ktoré doháňajú momentálnu prítomnosť.
Tí, ktorým sa zaspať nepodarilo si aspoň uvaria rannú kávu a podídu k oknu.
Áno.
Lúče. Nádej. Jar- Nové zrodenie.
Šanca na nový začiatok. Lepší. Krajší. Až kým si život nezmyslí, že je opäť raz čas zraziť. Zabiť.
Pochovať všetky nadobudnuté nádeje.
Dokázať sebe samému, že ak ten človek, ktorého meno začína na dané písmenko ma kľačať, tak kľačať bude. A môže sa postaviť aj na hlavu.
Môže preukázať neskutočnú snahu a odhodlanie. Bude to márne. Pretože proti intrigám života sa vyhráva len ťažko.

Ak vôbec.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu