EMO

Je neskorý a smutný večer. Trúchlivo pozerám von oknom, ale nevidím nič, keďže sú to už hodiny, odkedy slnko zapadlo. Odvrátim hlavu späť k monitoru a stále nič nevidím. Aha, zopnem si ofinu za ucho a už vidím. Len ma trochu štípu oči od čiernej linky, čo som si namaľovala. To je hrozné. Rozplačem sa, ale to nič nerieši. Len sa mi zotrel make-up a tá linka páli ešte viac!!! Nemôžem tu už žiť. Pretnem si žily... (((
Ale najprv napíšem list na rozlúčku a odfotím sa.
Aj taký môže byť večer na melancholický spôsob. Cez okuliare s hrubým čiernym rámom pozerá pár smutných očí. Prehnaná citlivosť a depresie z toho, že sa nešijú ženské rifle v ružovej farbe. Všetko napísané na zdrape linkovaného papiera čiernym perom. Nad textom červenou akordy molovej stupnice, alebo ešte smutnejšie. V ruke gitara a zahrané bez skreslenia, akordy rýchlosťou jeden za pol minúty, ale zato precítene. Po každej pesničke spotrebovaný balíček hygienických vreckoviek. Pitný režim 5 litrov denne z toho 3 litre vyplakané.

Už viete o čom píšem? Nie, nie, nie. Nie o Eme ako o mestskej časti v severozápadnom Ontáriu, nie ako o dedine v Írsku. Nie o spevákovi z Firestars. Dokonca ani o anglicko-írskom "Slovnafte", ale o niečom, čo je známe a predsa neznáme.

Emo ako slovo, vzniklo v Amerike ešte na začiatku osemdesiatych rokov ako skratka "emotional/emotive hardcore"(emocore), keď skupiny okolo Washingtonu DC spotvorili hardcore do emočna a to hlavne na vystúpeniach. A práve v dnešnej dobe mainstream-áci hardcore-áci sú tí, ktorí bijú emo ľudí vlasatá hlava nehlava. "Isn't that ironic?", zaspievala by Allanis. Táto prvá vlna emocore vydržala kým sa z Československa nestalo Česko a Mečiarovské Slovensko. Nastalo obobie útlmu. A to Vám poviem, že nie len čo sa ema týka.

Ako nástup druhej vlny ema sa považuje polovica 90tych rokov. A zas to nebola Austrália, ktorá túto vlnu zabezpečila. A to, že sú najvačším exportérom vlny... Bolo to skôr ako z hororu. Keď na konci prvého dielu sú zabijaci mŕtvi a druhý diel o niekoľko rokov žijú. Takisto aj starí zabijaci z Fugazi ešte žili a pod ich vplyvom rozplakávali aj iné kapely. Tie zas rozplakávali na iný spôsob, až by som povedal, že na indie spôsob. A tak vzniklo zo sĺz kapelníkov tzv. indie emo. Indie-áni zbalili poslednú rezerváciu na konci 90tych rokov a odišli niekam do večných pop lovísk.
4.JPG
Z undergroundového soundu sa razom stala MTV záležitosť. Stalo sa tak niekedy na začiatku tohoto tisícročia. Texty sa sústreďovali na sklamania z lásky a všeobecne na citové prežívanie s tendenciou k negatívnym pocitom. Tínedžeri sa s týmto samozrejme stotožňovali(jój tie prvé lásky). Časom sa však zaužívalo slovo aj v iných významoch. A tak sa z ema ako hudobného žánru stal pojem(nadávka), ktorý zahŕňal rozličné kapely. Stačilo, aby frontman kapely prejavil silné emócie počas koncertu, alebo aby boli členovia vystajlovaní do emo oblečenia. Stačila čierna ofina cez čelo a ste emo(Zidane tu má, čo doháňať). Stačil make-up na mužovi a je emo. Stačil homosexuál a je emo. A tu je jadro problému. S protónmi a neutrónmi.

Prečo sa emo spája s homosexualitou? Hlavne u mužov. Považujú sa za citlivejších a preto. Ale zďaleka nie každý gej je emo a ani naopak. Traduje sa však, že tu je percento homo a bi sexuálov vyššie ako celkovo v populácii. Naozaj však netreba hádzať všetkých do jedného vreca a potom z mosta. Na každého treba osobitné vreco. A až potom ho hodiť z mosta. Nie, nie. Toto sú praktiky z druhej svetovej. A tak ma napadá, nemal tam jeden človek čiernu ofinku cez čelo? A nespáchal samovraždu? Ďalší problém...
cute


Prečo sa emo spája podľa doktorky Sorokovej so "sebevraždami"? Lebo to sa považuje za posledný(vrcholný) akt smútku? Dôkaz, že sú smutní najviac ako sa dá... na smrť? Boli prípady "samovraždenia", ale za to nemohlo emo, ale narušená psychika.

3.jpg V súčasnosti existuju rôzne združenia bojujúce proti. Nešetria nadávkami, ale nemajú žiadne argumenty. Zaujímalo by ma, proti čomu bojujú? Proti hudbe? Proti vlasom? Proti gejom? Proti smútku? Podľa mňa proti smútku sa nebojuje nadávkami. Skôr nadávkami a ÚSMEVOM.


Čierne vlasy s ofinou sú emo. Okuliare, často aj keď nie sú potrebné, znak emo. Topánky Converse All Star(In Slovak číny), aj niektoré skejt boty(vans) sú emo. Oblečenie na mieru a menšie je emo. Farby čierna, červená, ružová...emo. Vzor prúžkovaný, takisto emo. Náramky, piercing, porezané zápästia, čierna ceruzka na oči je emo. Koniec vonkajšej charakteristiky.

Smutná nálada je nákazlivá a emo. Plač, slzy a žiletky sú emo. Prejavy silných emócií...emo. Neochota nadväzovať kontakt s ľuďmi, emo. Uzavretosť? Emo. Nervová labilita+introvertný charakter=melancholik=emo.

Na závet/r treba povedať, že v každom z nás je niečo emo(ešte neodpadávajte). Je však rozdiel vyzerať tak a chovať sa tak. Dokonca aj v chovaní sa rozlišujú stupne. Tak ako je debil, imbecil a idiot a neznamenajú to isté. Ale windowsť! Pardon. Ale dosť! EmO ľudia si nesú svoj osud sami a mám ich rád, aj keď niečo mi vadí. Oni sa netvária, že majú ťažký život. Lebo aj keď ho taký nemali, tým, že to takto cítia si ho taký spravili. To je emo...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu