sa na hrdinu hrám.
Už len môj tieň
a môže sa začať hra.
Spomínam...
Keď bol som sám.
Ťahal som figúrky,
bol som pán.
Už nechcem byť sám
no mám strach.
Tak stále hrám.
...A prehrávam.
Riskujem, vsádzam!
Získavam a strácam.
A spomínam
Mám ešte čo vsadiť,
ale nechcem už stratiť.
Spomínam
na tie krásne chvíle
vzdialené dlhé míle.
Na chyby a pády,
na vysnívané vzdušné hrady.
Spomínam...
A myslím na to,
čo som stratil, čo som mal,
čo môžem mať.
Začínam ŽIŤ a prestávam sa HRAŤ.
No stále spomínam.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
tomice27
30. 12.decembra 2009 18:45
Lucka, úžasná báseň presne si v nej akousi náhodou vystihla moje pocity
6
Dobra basnicka da sa ale dam, pridam len dve hviezdicky lebo je to krasne napisane ta 2x hviezda...
7
..tieto slovicka su v niektorych veciach aj pravdive podla mna..fakt super...
Napíš svoj komentár