Nedokážem sa ani zdvihnúť z postele... Ťažko to pochopí človek, ktorý nikdy nebol na ničom závislý, ťažko to pochopí človek, ktorý nikdy nikoho nemiloval.

Ležím v posteli a slzy mi stekajú pomaly po tvári. Ich cesta však nie je dlhá. Vpíjajú sa do vankúša pod mojou hlavou. Ticho si želám, aby aj môj život bol taký dlhý ako ich cesta. Môj život bez Teba.

-"Prečo! Čím som si to zaslúžila?! Azda nemôžem byť šťastná?" zaznie môj zúfalý výkrik do izby, ktorej pochmúrnu atmosféru pretína len malá svietiaca lampa a znova sa pustím do plaču.

Už tretí deň. Nedokážem nič robiť bez toho, aby mi ťa niečo nepripomenulo. Už tretí deň sa zúfalo snažím obliecť si masku "som OK" a už tretí večer skončím v posteli s revom objímajúc Shauna, ktorého si mi daroval (vidíš a je to tu... zasa spomienka na Teba).

Láska je svinstvo, tvrdila som to už predtým, no teraz som si to opäť ozrejmila.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
side3  24. 7. 2011 21:42
a do toho kostola nejdeš?
2 
fotka
lussatko  24. 7. 2011 22:58
@side3 prave som sa z neho vratila
Napíš svoj komentár