"Tristan"."Čože?" opýta sa dievčina. "Volám sa Tristan". Hovorí mladík ked sa zobudí a trochu sa spamätá. Dievčina podľa všetkého bola celý čas pri ňom a prikladala mu studené obklady na čelo pretože mal vysokú horúčku. "Oh, aha, hmm, pekné meno" usmeje sa. "A ty? Ako sa voláš?" opýta sa mladík. "Ja? Ehm, noo volám sa E.." "Elieeee ozve sa mocný hlas z vonku. "No tak už vieš" usmeje sa. "Aaaano?" Zakričí spät. "Už sa prebral?" "áno prebral sa" odvetí dievčina. "No výborne, môžeš už chystať večeru. Som hladný ako medveď. A ak už môže vstať tak nech večeria s nami. Musím sa ho veľa povypytovať". "Dobre, myslím že už môže vstat. Po tých dvoch týždňoch spánku sa snáď rana už zahojila". No pre istotu sa ho ešte ide opýtat. Nestihne sa však ani otočiť a otvoriť ústa, a mladík už stoji na nohách.

"Akoto že som spal dva týždne?" opýta sa trochu zmätene pretože sa mu zdalo že spal iba niekoľko hodín. Vlastne si ani nepamätal či sa mu vôbec niečo snívalo."Museli sme ti dať špeciálnu bylinku ktorá ta uspala pretože si bol veľmi vážne zranený a liečba si vyžadovala absolútny pokoj. Bol si zasiahnutý medzi chrbticou a srdcom a aj najmenší pohyb ta mohol stať život. Vlastne si mal obrovské šťastie že sme ta tuto s Arturom včas našli lebo tí ľudia sa už po teba vracali a aj dosť nadávali keď ta tam nenašli"."Hm veď aj mali prečo" zamumle si mladík. "Čože?" "Ale nič, nič" zahovorí mladík. "Zrejme tomu kto ich poslal nestačilo ich slovo že si mŕtvy"."Lord" pošepne si mladík znovu. "Ale čo je to s tebou. Aaach poďme radšej jest".
Aaaa neboj sa, starali sme sa o teba kým si spal, a aj sme ta kŕmili. Ale ako, to ti radšej neprezradím" odpovedá s úškrnom.

"Večerááá je na stole" zakričí na starého otca a ten sa objaví vo dverách sotva dopovie. "Táák, čo to bude dnes?" opýta sa nedočkavo. "Grilovaný zajac so zeleninovou omáčkou. Len dnes som ho ulovila". Mladík sa na nu udivene pozrie a ona mu s úsmevom opätuje pohľad. "Uuhm to bude pochúťka dnes, uvidíš" a kývne pritom hlavou na mladíka. "No a teraz mi pekne všetko porozprávaj" vyzval ho. Tak sa mladík nadýchne a všetko im vyrozpráva. Muž ho sem-tam preruší a spýta sa na niečo. Mladík nič nevynechá a vyrozpráva aj o stave v ktorom bol a co všetko sa z neho dozvedel. Už je takmer polnoc keď skončí. "Hmm...hmm, tá podoba je zrejmá hneď na prvý pohľad, len som si nevedel spomenúť kde som ju videl. A čo sa týka toho tvojho stavu ako si to nazval, viem presne o čom hovoríš. Kedysi dávno som bol aj ja ťažko ranený ale zotrval som v ňom len pár sekúnd" povie Artur. "Prepáčte, ale kto vlastne ste?" opýta sa mladík zmätene. "Teraz nie, je neskoro a to je na dlho, zajtra ti všetko vyrozprávam, neboj sa, dobrú noc. A dobru noc aj tebe Elie" zaželá starý muž. "Dobrú noc" odpovedajú dvojhlasne. Všetci sa na seba usmejú a odoberú sa na spánok.

Mladíkovi sa však oči nie a nie zavrieť. V hlave mu neustále víria myšlienky. Prečo sa po neho vracali keď videli že je už mŕtvy, a kto je vlastne ten muž a odkiaľ pozná jeho otca keď on sám ho nikdy nevidel. No a nakoniec aj Elie. Jej krásna tvár a úsmev mu neustále prebleskujú pred ocami. "A vie aj narábať s lukom" pomyslí si. "Je úžasná" zamumle trochu hlasnejšie. Z druhého konca izby sa ozve "hmm dobrú noc aj tebe" odpovedá z polospánku Elie, zjavne nerozumela čo povedal. "Uuuf" vzdychne si a najradšej by si dal facku zato, že si nedal pozor na jazyk. V krbe už pomaly dohorieva a tak ešte vstane, priloží zo dva polienka a opäť si ľahne. Tentoraz už sadne spánok aj na neho.

 Blog
Komentuj
 fotka
katuska8808  27. 3. 2011 21:43
dobré je to
 fotka
magick55  28. 3. 2011 16:22
Napíš svoj komentár