... áno, drahý... vyrastal si biedne na ulici, žil z ruky do úst, preplazil si sa pár desiatkami rokov bezozmyslu bezrozmyslu, nechal si sa učiť starými hlúpimi kocúrmi.
ja som ťa našla čupieť na obrubníku a s hlavou medzi labkami plakať nad čerstvo prepichnutým uchom. vzala som si ťa k srdcu a starala sa o teba, ako mi prikazuje moja povaha, viera i svedomie (famialiárne sa nazývam aj Matka Tereza). dala som ti nové oči, nové meno a tvoju dušu pootvorila ideálom...
teraz žiješ ako kráľ. spávaš v mojej posteli opierajúc sa o moje nahé telo, nehygienicky ješ so mnou z jedného taniera, dovolím ti zdieľať môj najskúkromnejší životný priestor. všade chodíš so mnou, a ja sa tebou chválim ako novými topánkami! si môj "miláčik", i všetci moji priatelia ťa milujú.
dostal si nenávratné dary, dostal si kus duše...
áno, áno, máš pravdu, správam sa k tebe ako k psovi.
teda, je to vec pohľadu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár