V poslednej dobe som stale sama. Ludia sa so mnou stretavaju len aby ma mohli zosmiesnit alebo ma zhodit. Mnozstvo z nich malo moznost si o mne urobit mienku, na ktoru nie som hrda a ktora ani nie je pravdiva. Na moju skodu je, ze sa nad myslienkami a nazormi ostatnych velmi pozastavujem a tak sa mojim jedinym utociskom castokrat stava silny prud horucej vody v najsvetlejsom kute mojich moznosti.
Nie som typ cloveka, ktory zvykne nieco lutovat, viem, ze som taka, aka som a viem, ze mozno nevyuzivam cas vo svoj prospech, no niekedy sa nedokazem vzopriet tej hanbe, tym otazkam a zaroven odpovediam, tak sa len zamyslim nad vsetkou tou spinou v mojom chaotickom zivote a neubranim sa slzam slabosti.
Som slaboch. Asi ano. V mojich ociach urcite. Nedokazem sa zmierit so svojim osudom a preto robim vsetko pre to, aby som aspon na okamih mohla odhliadnut od reality a zit zivot, aky sa mi paci a s akym som ztotoznena. Mozno to nie je zivot aky by si mnoho ludi zelalo mat, a mozno ho taky nechcem mat ani ja, ale takto ma to aspon bavi.
Je pre mna extremne tazke si k sebe niekoho pripustit, neviem, ci vobec niekoho dokazem mat rada. Ano, dokazem a aj mam, len nedokazem prejavovat emocie, musim sa premahat, aby som vobec nieco mile povedala, nemam rada slova. Ale milujem objatia. A tie jedinecne okamihy, kedy si uvedomim ze ano, to je ta osoba, ktora keby tu teraz nebola, zrejme by mi chybala. Vtedy mi z oci vyhrknu slzy stastia, toho praveho nefalsovaneho stastia a radosti, ktoreho je v nasich zivotoch uz tak malo.
Ludia sa menia. Aj vztahy medzi nimi. Ja si zvyknem vsetko zjednodusovat, nepozastavujem sa nad malickostami, no niekedy nastavaju situacie kedy pochybujem, ci som to skutocne ja. Ci mi na tom vsetkom v skutocnosti nezalezi omnoho viac, nez ako som schopna si pripustit.
Ja neviem, preco mam dnes opat potrebu sa zdoverovat cudzim ludom, ospravedlnte ma.
Chybas mi. Velmi si vazim ludi, ktori objavili aj moje vnutorne kvality a ty ma dokazes dojat vsetkym tym, co si o mne myslis. Po dlhej dobe mi niekto naozaj chyba. Ja som rada, ze si to prave ty aj napriek vsetkemu, co nas rozdeluje. Je zvlastne, ze nase byty su od seba vzdialene par metrov a nase osobnosti niekolko tisic kilometrov. Tesim sa na tvoje žužu, na tvoj smiech a na tvoj dotyk, ak nan nestihnem zabudnut, kym sa vratis. A ak aj ano, tak ti dakujem. Nepripustam si zamilovanost, len naklonnost, ktora sa mi paci.
Zaspavam v prazdnom byte a viem, ze som nic zle neurobila.
Som len odovzdana snom, ktore sa splnia mozno uz tuto noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
matwejo
18. 12.decembra 2012 00:13
je to mile, pekne si to napisala a drzim palec
Napíš svoj komentár