*cŕŕŕŕŕŕŕŕn* Zvoní mi budík. Tresnem ho ako kazde ráno o zem. Je pol 7. Ponatahujem sa a chvílu ešte ležím v posteli. Zrazu si spomeniem na Bena. Vyskočím tak rýchlo že sa o svoje nohy potkýnam rychlo sa idem dole najest mama ma pobozká a ide do práce. Zoberem si jogurt a bežím do izby. Vyberám čo si dnes oblečiem. Nakoniec si vyberiem biele tielko s ružovými frkancami a tmavomodré džíny. Dám si k nim moje ružové čiňany a letím do kupelky.

"Roňa! Chod už von! Ponáhlam sa do školy!" vrieskam.
"Neziap! Vydrž a pre tvoje info aj ja idem do školy tak sa ukludni!"

Opriem sa o stenu. Nemám naladu sa hádať a už vobec nie s nou. Strhnem sa.

"Tina? Ty spís? nuž netradičná poloha." pobavene hovorí.

Jasné že sa smeje ked som zaspala opretá o stenu. Rýchlo sa preberem a idem do kupelne. Zabucnem za sebou. Rozmýšlam ako sa dneska namalujem. Nakoniec si dám len jemne linku a špirálu. TRochu lesku na pery tiež neuškodí. Zoberiem si ešte bundu a tašku a s nadšením idem do školy. Roňa ma zastaví a divne na mňa pozerá.

"Čo je?" čudujem sa.
"Nič len...vyzeráš tak...dobre."
"Aha tak dakujem za uprimnosť." odvrknem a už sa neotáčam.

V škole som pešky za 15 minút. Autobusom nechodím. Rodičia vravia že načo ved bývam len kúsok. Jasné. Nech to povedia mojim nohám!

Rýchlo vbehnem do triedy hodím sa do lavice a spokojne si odfuknem.

"Ahoj!" a predo mnou stojí vysmiata Mia.
"Ahoj" usmejem sa. Rada ju vidím.
"Ako? inak krásne tričko!" žmurkne a usmeje sa.
"žijem ale u mojej sestry to nieje také isté. a dakujem si zlatá" usmev opätujem.

Zvoní prvý krát. Knihy si pomaly dávam na stôl ked v tom sa otvoria dvere a tam stojí on. Zízam naňho čo si uvedomím až potom čo mnou Mia zatrasie. Nespúštam z neho oči. Určite niesom sama. Vidím ako sa aj ostatné baby z našej triedy tvária. Dokonca aj na Mii vidiet že je z neho trochu mimo. Sadne na svoje miesto a nepatrne sa usmeje. Počkat! On sa usmial mojim smerom. Žeby na mňa? Nemožné! Určite na Miu. Alebo by len predsa...?!


Škola prešla celkom rýchlo. Dosť som sa s Miou zblížila.Rozumieme si. Až na hudbu. Ona je skor na taký tvrdý rock,metal ja skor na niečo jemnejšie. Ale dneska som bola pekelne hladná. V tom zhone som si asi doma zabudla desiatu. Tak som si niečo kúpila v bufete. Pomaly sa prezúvam. Boty mi nedovolia rýchlo sa obuť. V tomto nenávidím číňany. Ben sa obúva tým istým tempom. Zaujímavé. Bože! Musím prestať naňho tak zízať.

"Hi" pošepne a krátko sa usmeje.
"H-i-i" poviem a úsmev opätujem.
"Please you for a moment?" (prosím možeš na chvílu?)
"Yes"

Počkám kým sa obuje a potom ideme spolu na niaku chodbu. Ideme na 2.poschodie. Poslušne ho nasledujem. Mám strach ale...niečo ma ťahá ísť za ním...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár