Dnes považujem za nanajvýš zaujímavé ...
Chovanie nás ľudí!... A môže, s plným vedomím a pri absolútnom psychickom zdraví prehlásiť, že sme IDIOTI!
Ten, kto sa tak v živote nechoval, nech do mňa hodí spodky. M§že, kľudne použité, neverím, žeby sa takí našli.
Zaiste poznáte ten pocit, keď niekoho ľúbite. Chcete s ním stráviť každú chvíľočku. No áno, zo začiatku je to super, aleeee po takých piatich mesiacoch v spoločnej domácnosti si už viete aj liezť na nervy.
Je to celkom normálne (vraj), každý potrebuje kúsok svojho priestoru. Stále tie isté narážky, slipy na jednmoim mieste, tie isté zlozvyky, ktoré vedia vytočiť do nepríčetnosti, až vrieskate ako diví...
Och áno, krutá a hnusná pravda je, že i ten najúžasnejší človek vie nasrať. A preto kričím, som nervózna a danému jedincovi asi dosť strpčujem život.
Aj tak napriek všetkému, čo neznášam - pískaniu, blbým pripomienkam, divnému chovaniu, vydávaniu divných zvukov a aaaa tomu iracionálnemu zmýšľaniu - i tak si vždy uvedomím jedno. Si to proste ty. A ja sebecky vyhlasujem, že drvivú väčšinu teba milujem.
Poďte..aaa do mňaaaa..dajte pripomienky typu: ked niekoho miluješ, miluješ celého a bla bla alebo nevieš, čo hovoríš.
VIEM a trvám na tom.
Nepotrebujem tvoju neprítomnosť nato, aby som si uvedomila, že ťa ľúbim, viem to aj keď si so mnou a aj keď nie si. Nemusíš mi chýbať, aby som si ťa vážila...
Som však jeden z tých idiotov, ktorý si uvedomí, že zabíjam čas a naše chvíle zbytočným rozčuľovaním nad prkotinami.
Mrzí ma to...no hej, nezomriem nato, ale...strašne ma to štve, keď si predstavím, že keby som teraz prenmietla ten čas, ktorý strávim lamentovaním nad niečim a buzerovaním, na čas, ktorý by mni ťa tu teraz priniesol, taaaak...máme slušnú chvíľu naaaaaa...kadečo
A teraz by som naozaj chcela povedať, text tej piesne a podržať niekoho, lebo má zajtra ťažký deň...tak ako Tracy Chapman spieva..ale nemôžem, lebo zákonom shválnosti tu nato chýba kľúčová osoba. GRRRRR.
PS: ešteže v tom texte je aj : you will be mine...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
pozname neboj nic
ja po 3 rokoch som uz niekedy take nervy mala, ze som myslela ze ho asi zabijem, tak som po nom hadzala topanky a musel utekat z domu
tak snad ten den dobre dopadol