Áno mám... Ten, ten pocit.
Mám rada keď sa cítim divná, odlišná, mám radosť keď mi niekto nerozumie, keď mi dá najavo, že mám akosi odlišné vnímanie od neho. Je to pre mňa poklona, kompliment najvyššej hodnoty.
Niekedy, som pociťovala chorú, priam zvrátenú radosť keď som si uvedomila hĺbku akejsi permanentnej životnej depresie, tej ktorá je v nás stále len ju šťastie dokáže prelepiť akousi ilúziou, akási smiešna nálepka. A keď sa tá ilúzia rozplynie, tak vravíme, že sa na nás všetko zosypalo naraz, toľko zlých udalostí. Som krutá, ale nie je to tak.
Svoju permanentnú depresiu som istý čas zbožňovala, vyžívala sa v nej, šprtala aby som vedela kam až siaha. Dokedy, odkedy a kde končí.
Nezistila som nič, je tu stále a stále bude, nikdy neskončí, nevylieči ju ani najlepší lekár - čas. Sme to my, kto s ňou musí nájsť súlad, stvoriť si vlastný patent na symbiózu.
Ako tak konštatujem význam vlastného uvedomenia sa, zisťujem, že depresia mi k mnohému pomohla. Nikdy som netrpela niečím, prečo y som plakala celé noci, rezala si ruky a písala nezmyselné zamilované listy. Bol to len akýsi pociť...pominuteľnosti, niečoho, čo nebude vždy dobré.
A tento ponurý pocit mi veľa dal. Prinajmenšom hodiny, dni a mesiace premýšľania, čo v tejto dobe mladých nie je na zahodenie. Niekto premýšľa málo, ja naopak zase veľa...a a nia jedno z toho nie je asi ideálne..
Pre mňa je ideálne nemať v hlave nič. Počúvať hudbu a mať v hlave nič a len potišku sledovať, aké myšlienky sa spontánne vynoria z hladiny vedomia... Sledovať prevaľujúce pocity, nálady... Nič zmysluplné.
Mám rada divné, rôzne veci, ktoré spolu vôbec nesúvisia... som nejako zvláštne zmixovaný človek z mnohých pováh a ani jednu z nich by som nikomu nezávidela, ak by som toho človeka poznala.
Najskôr je život so mnou ťažký, zväčša pre mňa. Ale som jedinečná, to viem, ako každý z nás. Ak nie kvôli mne samotnej tak už pretože som milujem a som milovaná.
Technická poznámka:
Tento blog je prvoplánový, nepremazávaný a spísaný tak, ako mi myšlienky prišli na rozum.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Veľmi pekné málokto dokaže vyjadrit svoje pocity tak identicky. Aj ja by som to chcel raz vediet...
Napíš svoj komentár
aj ja som zvykla mat niekedy take pocity