Tá časť sníva veľa, veľmi veľa, dokáže si asi až priveľa predstaviť, priveľa uvažovať iným spôsobom ako ostatok mojej existenčnej kapacity. Viem, prečo si túto časť tak veľmi cením. NIekedy, keď človek sníva tak to robí s bolesťou, porvnáva čo má a o čom sníva. Moja časť to nerobí takto, nechápem to ale akoby bola absolútne odrezaná od ostatku, nemá žiane nervové zakončenia v realite, nemá žiadne racionálne porovnávanie s mojím životom. Existuje len pre svoju vlastnú potrebu. Ako osobnosť v osobnosti.
MILUJEM JU.
Ten pocit, milujem svoju bezhraničnú fantáziu vypestovanú množstvom príbehov, kníh, filomov a mojej osobnosti. Milujem ten pocit, je to jeden z tých, ktorým sa máločo vyrovná. Občas mám pocit, že táto časť je mojou podstatou, akýsim alter egom, ktoré žije súbežne s tým reálnym len je od neho nezávislé a oddelené.
Nepotrebujem nič, len tú časť mozgu priamo za očami, tam podľa mňa moje alterego býva, priamo za očami, aby malo k nim blízko pri predstavách. Občas si vravím, že moja povaha je zlá...zlá, ťažká, nezvládnuteľná a možno nepochopiteľná pre okolie, ale keď sa hlbšie zamyslím... Som aká som a mám sa rada, fakt...je dobré vedieť to. Mám sa rada.
...hmmm...Dr. Jackylle...Mr. Hyde...hmmm....
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár