Kedy sa zobudím 3 minúty pred tým, než zazvoní budík. Tie 3 minúty spanku mi už nikto nevráti.
Kedy si uvedomím aký je deň, následkom čoho si už tie 3 minúty ani vynahradiť nechcem.
Kedy sa modlím, aby budík nezvonil.
Kedy zvoní budík, aj keď sa modlím, aby nezvonil.
Kedy si spomeniem, že prvá hodina je Fyzika. Vektóóória. ♪ ♫ ♫
Kedy skôr než však začne fyzika - prší.
Kedy cestou do školy zisťujem, aký je môj kabát premokavý.
=.=
Vektóória. ♪ ♫
Kedy poznámky vidím prvý krát od minulého týždňa, keď si sadnem do lavice a hodina začala.
Kedy ma netrápi, že poznámky vidím prvý krát od minulého týždňa.
Kedy verím v Boha.
Kedy zvoní, a skáčem z blata do kaluže. Chémia.
Kedy si priznávam, že aj keď som sa tú chémiu (ktorá hýbe svetom) učila celý večer, nechcem ísť odpovedať aj keď viem, že môže namiesto mňa vyvolať človeka, ktorý sa možno neučil ani toľko. Morálna dilema.
Kedy na chémii neskúša ♥ (Morálna dilema vyriešená a chémia hýbe ďalej svetom)
Kedy nám profka ohlasuje písomku 2 dni vopred Like a boss.
Kedy končí chémia a snažím sa presvedčiť samú seba, že mojim svetom nehýbe škola.
Kedy sklamem pri presviedčaní samej seba, že mojim svetom nehýbe škola -
- unfortunatelly -.-
Kedy gratulujem Katke, lebo je odomňa o 6 dní staršia a pritom na ňu zhliadam z hora. To je dobré, dobrého vraj veľa nebýva. Navyše je úžasné mať človeka, ktorý je od teba fyzicky menší, no psychicky sa ti plne vyrovná, alebo prevyšuje. Výška je len číslo.
Kedy Jakub cez veľkú prestávku vyberie tortu a lyžičky a trieda sa tvári akoby vybral balíček žuvačiek.
Kedy milujem našu triedu ♥
Kedy dostanem mini infarkt, keď profesorka zavolá moje meno, omylom. Najdlhších 5 sekúnd môjho života.
Kedy stretnem na chodbe Dominika, s ktorým inokedy nemám čas porozprávať sa v škole. Iba na čete. Naživo je to lepšie. Bože, jak ich mám rada všetkých ^^
Kedy donesie profesor do triedy notebook a ja si uvedomím, že som mu pred 5 dňami posielala email a ešte mi neodpovedal.
Kedy sa moje predpoklady potvrdili a smejem sa, lebo sa pri čítaní mailu pousmial. Smeje sa aj Kika. Ona je superky, stále vie, na čom sa smejem
Kedy si uvedomím, že končí posledná hodina, že je po všetkom and I'm still alive! High five bró
Kedy prídem k skrinke, no Martin ju zaberá celým svojim plošným obsahom. Naschvál. Zuzka povie strč ho do skrinky. Strčím ho do skrinky. Je v skrinke. Dóósť fajn.
Kedy pri odchode od skriniek zisťujem, že nemám peňaženku ani kartu na autobus.
Kedy prosím MArtina o euro na autobus.
Kedy mu vysvetľujem situáciu.
"A ako sa dostaneš domov?"
"Dáš mi euro"
"Dám ti 75 centov a zvyšok si zožeň."
"Martin."
"Marijon."
Kedy idem na zastávku s eurom vo vrecku.
Kedy beriem pod svoj detský (hlavne že farebný! Dúhový! A úžasný!) dáždnik Kiku.
Kedy ma Kikina superky mamka vezie v aute na stanicu. V správnu chvíľu, nestihla by som. Ešte stále pôsobí milo.
Kedy šľapem do mlák na stanici, pretože mám kožené topánky ktoré nepremákajú.
And guess what -
Premákajú.
Kedy čakám pár minút pred autobusom (prší) a medzitým si spomínam na to, aké je úžasné, že mi kabát od rána nevyschol. Zmokol by znovu.
Kedy sa skoktám pri pýtaní lístku na autobus. Hlavne že som mala kde sedieť.
Kedy do autobusu nastúpia poslední cestujúci and I realized že je to môj bývalý spolužiak. Stále sa tak pekne smeje, vždy mi zlepšil náladu
Kedy sa raz za uhorský rok rozprávame. Akurát včera som myslela na základku.
Kedy pri vystúpení prednými dverami skoro narazím do maturanta, ktorý vystupoval zadnými. That awkward moment..
Kedy celú cestu domov rozmýšľam, že by bolo dósť smiešne, keby som si ho nevšimla.
Kedy som doma a uvedomujem si, že vonku november a dnu december (vďaka za vetu).
Kedy som rada, že som doma, lebo máme jednu z piatich polievok, ktoré zjem. Vajíčková.
Kedy si jednu z piatich polievok, ktoré zjem, vajíčkovú, vylejem na ponožku.
Kedy píšem tento blog, kým už pred 10 minútami zapípala mikrovlnka.
Kedy druhý krát zohrievam polievku.
Kedy je mi fajn
...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
georg21
7. 11.novembra 2012 14:23
Napíš svoj komentár