Dnes som si naplno dokazala vychutnat ranne luce slnka. Nie ako zvycajne- v posteli pri prebudzani- ale pekne vonku cestou domov. A prislo mi na mysel, preco to nerobim castejsie?

Teda preco to nezazivam castejsie? Pretoze som leniva vstat skoro rano, ked nemusim? Pretoze dam prednost pohodliu? Ani, je to (zial) presne tak. Ale mam ja chut prespat si zivot? Preleniviet, presediet, alebo stravit vacsinu casu totalnymi zbyotcnostami?

Kebyze sa mi chce a preratam vsetky tie prespane, precestovane alebo len tak celkom zbytocne presedene hodiny, dostala by som otrasne vysoke cislo. Aspon, ze uz pri cestovani som si zvykla vytiahnut knihu, zosit,alebo nieco vzdelavacie a rozsirujuce obzor.

Strasne plytvanie casom, priam hriesne. Nespominam radsej net, tv, mobily..zruti casu zial ovladli svet. Alebo ludi, ze? Pritom su to neskutocne oblbovaky. A predsa len to spomeniem. Ved taka telka- sama argentinska telenovela. Vlastne, pardon, teraz u nas predsedaju turecke formaty. O nete a mobile vie kazdy svoje, netreba zvlast rozpitvavat, aj ked...

...je to akoby udel dneska a zda sa byt nezmenitelny. Zda sa byt nezmenitelne, ze namiesto sledovania oblubeneho sitcomu pojdeme niekam von, kym nam slnko svieti, takisto ako sa zda byt nezmenitelne zamenit mobil a vsetky technologicke vydobytky za skutocny rozhovor.

Skoda reci. Treba zacat od seba.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár