Aj tento den si chcem pamatat, pretoze mi dal pocitit mnoho pekneho. Ukazal mi..dokazal mi, ako si cenim niektorych ludi a ako ich mam rada. A ze pomahat, pomahat nezistne je vlastne darom pomahajuceho a nie toho, komu je pomoc urcena. Sranda,alebo paradox je, ze som tymito ludmi troska opovrhovala, kedysi. Aj ked je tazke si to priznaz a znie to skaredo, dokonca sa to i zle cita. Opovrhovala som nimi, sudila som ich, hoci nemala som na to pravo, nemala som ich rada...ba som sa im az vyhybala..z roznych dovodov..A teraz, sme si navzajom pomahali, a moj nazor sa zmenil..bolo zle, ze som odmietala s nimi travit cas, ze som sa ani nesnazila ich spoznat, nedala som im ziadnu sancu,celko msom ich zamietla. Az teraz, az dnes som videla a zazila, aku lasku maju v sebe,aku dobrotu. A aj som ich len tak zavrhla. Kedysi. Lebo som dala na prvy dojem, klebety, rozpoviedky, hodnotila som ich fakt podla toho len ako ziju, v rozvratenej rodine, v nepeknom schatralom domceku..ale ich drzi spolu nieco celkom ine ako pevne mury domu..naopak, ti s lepsim byvanim, lepsimi podmienkami, tych drza pokope naozaj iba materialnosti. Keby niet materie, uz bys a porozchadzali, kazdy inam by sa rozutekal, na nikom by nezalezalo. Hm, som rada, ze aj v dnesnej dobe sa daju najst ludia pod jednou strechou, co sa maju radi a prenasaju toto svetlo radosti a lasky aj na inych. Na nas.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár