Ani dnes mi hlava nedá spať. Vonku je tma, zima, bezvetrie. Opilci vykrikujú akési heslá, doma celá rodinka oslavuje kohosi meniny, motorka bzučí, deti pobehujú..a ja sa vytešujem konečne z voľného dňa,jem čo mi pod ruky príde a toto si píšem do mobilu. Už dlho som nič nenapísala..a teraz len takéto kraviny, spád myšlienok, ale aspoň čosi. Aj som vedela nejaký anglický názov na to. Teda na to písomné vychrlenie myšlienok. Povedal mi ho jeden kedysi do môjho srdca vtrhnúci chlap. Ale už si to slovo fakticky nepamätám. A vlastne ani už toho chlapa veľmi nie. Včera som vybozkávala jednu rozčítanú knihu. Aj napíšem ktorú, lebo si chcem včerajší deň pamätať. 1984, nadčasový román. Takže včera som ju vybozkávala, lebo zrovna včera som si uvedomila, aké je to skvelé, netrpieť hladom, nepáchnuť chudobou, nesršať hlúposťou, prostotou, obmedzenosťou a nevzdelanosťou. Aj svoju znovustratenú a následne znovunájdenú peňaženku som vybozkávala. Nech to znie akokoľvek divne. Každý by ju vybozkával na mojom mieste. A prečo práve včera? To by bolo na dlhé rozprávanie. A mňa tak bolí hlava.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
