a mne sa zdá že to trvá už večnosť
Nemám rada pondelky. Nemusím ich pretože celý týždeň je ešte predomnou a ja len dúfam že to rýchle ubehne a príde piatok. A takto to ide od začiatku roka. Potom že prečo to ide všetko tak rýchlo. Príde víkend a ten tak rýchlo ubehne že sa ani nenazdáš a už zas ideš do práce alebo do školy. Nebaví ma to.
Potom že čo máme zo života keď celú svoju mladosť chodíme len do školy a študujeme a lámeme si hlavu čo ďalej...
Je to zaujímavá myšlienka.
Ale aj medzi týmito silne nudnými vecami sa nájdu aj okamžiky, keď sa usmejem a poviem si že život je krásny (a nie nemusím mať trávu). Pozriem sa do oblohy a viem že ma v živote čaká toľko pekných zážitkov a velmi zaujímavých vecí. Viem že aj zlých pretože každý človek si prežije niečo z čoho sa musí postaviť na nohy dať hore hlavu a povedať si že ide ďalej. Potom sa už prekážky budú lahšie prekonávať a nie všetko sa bude zdať také ťažké ako si niekedy myslíme.
Neviem ale napadla ma takáto myšlienka a mala som chuť ju sem napísať. Ale je v tom niečo pravdy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár