Nevládzem, potrebujem prestať, vypadnúť. Hlavou mi prechádza stovka myšlienok. Nie takto to daľej predsa nejde, život predsa nie je len o TOMTO. Život je predsa čosi úžasné, nedefinovateľné...ŽIVOT JE VŠETKO, LEN NIE TOTO. Život nie je chémia uhlíka, výpočet kvadratickej rovnice, určenie gramatických kategoríí. Život nie je preplnená triede plná odporných ludí, ktorý si navzájom lezú do zadku, trieda plná vydýchaného vzduchu. Žijem svoj život? Žijem ho? Natlačený v autobuse, v triede, v rade na obed, natlačený informáciami, poučkami, číslicami vdaka ktorým mi onedlho v mozgu neostane už ani kúštik toho prapovodného, živočíšneho, ludského a detského, stanem sa len obyčajným robotom, počítačom...Je toto dospelosť? Je toto realita? Príde niečo lepšie alebo...? Život nepozná prestávku, krátke zastavenie, vydýchnutie pozná iba svoj začiatok a koniec. Jeden súvislí prúd, ktorého sme súčasťou a ktorý nám bráni otočiť sa, pouvažovať...
Ktovie na aké strašné veci by sme potom prišli...

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
3kitty3  12. 2. 2008 21:03
no jo to hej ... zivot ja chvilami velmi zlozite len sa netreba vzdavat to ti radim ... nerob v zivote chyby ktore by si mohol casom lutovat ....
2 
fotka
wewo  12. 2. 2008 21:04
3 
fotka
fremo  12. 2. 2008 21:30
život je z veľkej časti chémia uhlíka. O tom som presvedčný.
4 
fotka
azizi  24. 2. 2008 21:04
Toto sa mi velmi pacilo. Neviem ci si videl ten film Pláž...tak na takom mieste by som si vedela predstavit aspon chvilu zit, sama...mozno by mi to aj dokazalo konecne otvorit oci a pochopit niektore veci...
Napíš svoj komentár