Pamätám si na svoju prvú najlepšiu kamarátku, Veroniku. Najprv ma neznášala a potom sme boli ako sestričky. Pamätám si na Majstra N, bábkové hry v divadlách v ktorých hrali Šebovci, pozerala som Teletubies a nevedela som žiť bez svojho plyšového psíka Charlieho, ktorého mám doteraz . Vo vani som si robila číra a kohúty. Maľovala som sa s mamkiním make-upom a varila som všeljaké blbosti. Nevedela sim vysloviť R a v škôlke som sa hádala o kočík s bábikou. Liezla som po stromoch a v zime som jedla sneh. S kamarátkami sme počuvali Petra Nagyho a keď bol na Mikuláša s Milulášom aj čert, bála som sa ho.
Každý mal výnimočné detstvo, toto bolo to moje. Keď som si ho prečítala, usmiala som sa a pozrela som sa na Charlieho. Chcela by som svoje detstvo zažiť ešte raz. >3
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
maciatko0985
10. 10.októbra 2012 20:00
skoro také ako moje
Napíš svoj komentár