Čoskoro sa zobudilo aj služobníctvo. Všetci boli tak, ako spali – v nočných úboroch a županoch – dole, v hale. Všetci, okrem Helen Lawgoodovej. Tá hneď, ako Amadeus zavrel izbu nebohej, povedala:
„Musím si vziať lieky na upokojenie.“ a zmizla za dverami do svojej izby. No okrem nej všetci vďačne prijali pohárik koňaku od pani McDonaldovej na upokojenie a dívali sa na Martina, obraz stelesneného utrpenia. No nik nevedel, ako mu pomôcť, ako ho utešiť.

Lisa zdvihla telefón, aby zavolala políciu, no tu si spomenula, že je pokazený. Preto pani Czernyková prehodila cez seba kožuch a vyšla do snehovej metelice vonku zavolať políciu od ochotných susedov. O pár minút sa vrátila s prísľubom, že polícia je tu hneď.

„Tak toto je dobré.“ šepol Christian Amadeovi, keď dopil koňak. „Kde sa objavíme, musí nastať vražda.“
„Christian, nik predsa nehovorí o vražde.“ podotkol Amadeus rovnako ticho. „Skôr to vyzerá na samovraždu.“
„No ty si to nemyslíš, že?“
„Neviem, čo si mám myslieť.“ priznal Amadeus. „Vieš, čudujem sa, prečo...“

Nedohovoril. Z prvého poschodia sa ozval výkrik. A ak nekričala mŕtva, musela to byť iba Helen Lawgoodová.
„Čo sa stalo?“ hlesla do ticha McDonaldová.

Chvíľu všetci stáli ako prikovaný. Prvá sa prebrala s prekvapenia Lisa a letela hore schodmi. Nasledoval ju Christian, Amadeus, a potom ostatní. Keď Lisa dosiahla vrchol schodišťa, skríkla:
„Niekto vyšiel z izby slečny Lawgoodovej a vošiel k slečne Emily!“

Viac nehovorila, ale vbehla za neznámou osobou. Christian a Amadeus ale vošli k slečne Helen, a akonáhle otvorili dvere, zistili, že sa stala ďalšia vražda; Helen ležala na posteli, pri otvorenom nočnom stolíku, v ktorom boli akési lieky a z pŕs jej trčal kutáč, ktorý vrah zobral zrejme od kozuba, ktorý bol neďaleko pri posteli.

„Bože! ďalšia vražda! Niekoľko minút po tej prvej!“ zhíkol Christian. Ostatní vbehli k nim do izby a vystrašene ostali stáť na prahu. Amadeus sa však prebral z hrôzy a povedal:
„Vrah nemohol uniknúť dole, teda je niekde tu. Nájdime ho!“

No nestačil ani vyjsť z izby na chodbu, keď sa k nim pridružila slúžka Lisa, ktorá vyšla z Emilynej izby.
„Nikto tam nie je. Pozrela som sa pod posteľ, do skrine, na balkón... A nič.“ riekla.
„Pozrime sa do ostatných izieb.“ navrhol Amadeus. Prehľadali teda celé prvé, druhé poschodie, aj podkrovie. Vraha však nenašli.

„To je choré, dve vraždy za sebou! Pričom tú prvú mohol spáchať ktokoľvek a druhú nik.“ vzdychol si Christian., keď zišli opäť do haly.
„Počkáme na políciu, oni vraha odhalia.“ poradil všetkým pán McDonald.
„Nič netreba odhaľovať. Viem presne, ako sa to stalo.“ vyhlásila pani McDonaldová. Všetci sa na ňu pozreli.

„Helen a Emily sa nemali radi, to iste všetci uznáte. Niekedy v noci sa Helen vytratila z izby s jedom, ktorý donútila Emily požiť. Potom sa však Emily prebrala k životu, pomstila sa a vrátila do smrti.“

„Skvelý príbeh na duchársku hodinku, no pred políciou by si s tým výmyslom asi nemala veľký úspech, Emma.“ nadhodila pani Czernyková.
„Tak mi teda povedz, ako to bolo, Andrea.“ vyletela na ňu domáca pani.
„Neviem, no neverím na tvoju zombie-hypotézu.“
„Verím, že mŕtvi môžu byť povolaní do života, aby sa pomstili za svoju smrť.“ vyhlásila presvedčivo pani McDonaldová.
„Pche! Potom by neboli potrebný detektívi ani polícia.“

„DOSŤ!“ umlčal rozhádané sestry pán McDonald. „Kým nepríde polícia, nebudeme robiť žiadne unáhlené závery. A až prídu, pri vypočúvaní povieme len pravdu, nie svoje domnienky a predpoklady. Keď tak uvažujem, už by tu mali byť.“

Ako to povedal, ktosi zaklopal. Lisa otvorila dvere a stáli tam skutočne traja policajti.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár