Moja vyrážka je na ústupe a to znamená, že sa stretnem s Janom. Volala mi moja kamoška Bia, že má dobrú správu, najprv som si myslela, že ide o to, že Diegovi Lunovi nejaká veštica prezradila, že tá jeho pravá je niekde na Slovensku, volá sa Narci a on je na ceste sem. Už som si začala nacvičovať na mojom veľkom plyšákovi, že ako mu padnem do náručia a liznem ho po líci ked Bia spustila, že Jano ma čaká na hrádzi o pol tretej. Mala som ústach chlpy a bola som zdesená, stihnem to? No dobre kým Diego nezistí velkú pravdu budem s Janom.

Ked človek čaká pol života na pozvanie na rande a ked príde a vy poviete ohlušujúce "ááááno jasné" a potom pol miliónkrát vysvitne, že to sa pýtali kamošky a nie vás tak beriete každú príležitosť ako dar z nebies. Mám málo dobrých priateliek väčšina sa so mnou priatelila, lebo pri mne vyzerajú štíhlejšie. Okrem toho mám sestru, ktorá je večným príkladom.
-Ty máš všade po izbe špinavé ponožky Narcissa, vezmi si príklad zo sestry...
Ona tieto chvíle zbožňuje sú pre ňu satisfakciou za jej poldňové pobehovanie s prachovkou. Zakaždým sa pritom spokojne a nesmierne protivne na mňa škerí. Nenávidím ju, ked zoženiem jed, ktorý sa nedá preukázať určite jej naservírujem poslednú večeru.

Takže som sa plná vzrušenia pripravovala na veľké rande!
Zadok a stehná som si drhla špongiou aby sa spevnili a riadne som sa zapotila, keďže ide o obrovské plochy. Sestra so mnou vtipkuje, že pri nedostatku pôdy u Ázijcov by som mohla prenajímať ornú pôdu na svojom zadku.

Potom som sa rozhodla zbaviť vysokého porastu na mojich lýtkach. Spotrebovala som tri žiletky a ked som skončila cítila som sa hned ako o tri kilá lahšia. Ale bude mi to chýbať, že si nebudem mať čo česať. Ked som bola malá a nemala som zvieratko, hladila som si lýtka a predstavovala som si, že mám psíka.
Potom som si opílingovala tvár, vyčitila póry a ošmirglovala päty.

Ked som si trhala obočie museli si všetci susedia myslieť, že sa v mojej izbe koná reprodukcia stredovekého mučenia, nakoľko som revala a kvílila ale aspoň ma po tej procedúre nedávali dokopy s Brežnevom.
Obliekla som si svoj sťahovací pás a výsledok bol ohurujúci. Bola som úplne červená (dávajte pozor a nepreháňajte to s pílingovaním)
a obočie bolo nepravideľné. Mám len čiernu ceruzku na oči a tou som si to obočie trochu upravila.

Potom na mňa už kričali, nech idem na obed. Mňa na obed stačí volať aj raz, len na umývanie riadu to treba 50krát zopakovať a v jedálni už sedel strýko Vilo. Strýko Vilo je 30 ročný slobodný muž vo večnom boji s feministkami. Je slobodný a zakaždým sa ma pýta či už mám frajera. Ked poviem, že nie tak na mňa mrkne a povie
-Ty chceš mňa však?
Potom sa polhodinu zadrháva smiechom, po polhodine zistí, že sa nikto nesmeje a sme už pri múčniku a rýchlo sa snaží nás dobehnúť a je všetko naraz. Potom sa rozhovorí o svojej súprave vlakov čo má pre ňu vyhradenú u seba v dome celú jednu miestnosť a pri každej vete, ktorá je podla neho hodná potlesku nastane ticho na efekt a môj otec sa to snaží zakaždým zachrániť rozprávaním vtipov, ktoré rozpráva už 20 rokov a ked mu to niekto pripomenie je schopný sa hádať, že to nie to si len zle pamätáš.

Okrem toho strýko Vilo balí všetko čo je ženského rodu a nie je to spojené s feminizmom a balí na svoju vlakovú dráhu. V meste ho volajú "debil s vlakovou dráhou". Naposledy chodil s nejakou výčapníčkou, ktorá zistila, že nie je nijak velmi vzrušujúce prať jeho trenky a oprašovať jeho vlaky a odvtedy k nám chodí vždy na obed a večeru.

O posledný kúsok kuracieho stehienka sa zvyčajne odohráva veľký súboj ale on je šťúply a tak ja vždy vyhrám. Je mi ako brat nebyť jeho dodnes neviem vygrgať svoje meno. Potom po obede sa začal sťažovať, že čo je s tými ženami, že im nestačí prať a utierať decku sople, že sa pchajú do politiky....

Bola som najedená až do prasknutia, ledva som sa vliekla ale horko ťažko som sa odplazila do svojej izby. Nadávajú mi, že smrdí ale ja cítim len Goldie, tabak a mentolovú vôňu. Moji rodičia sú hippiesáci aspoň nimi boli, ale už to nie je ono. Kde sú časy ked sme si odkazy čmárali na stenu? Nostalgicky spomínam aj na to, že som na prvé narodeniny dostala platňu Janis Joplin a kedže som si to nepamätala tak som ju dostala aj na druhé, tretie, štvrté narodeniny a vtedy ma to už začalo srať!
Prečo nemôžem mať barbie čo má nechutné ružové handry a je dokonalá? Ale nedostala som ju, pretože je to vraj komerčné. Ked sa ma v škôlke pýtali, že ja mám prečo miesto barbie dreveného koníka a tomu obliekam balerinsku sukničku, odvetila som, že sa nemienim začleniť do skurveného komerčizizmu.

Och, ale Jano je tiež outsider ako ja. Je to prvotriedny bifľoš a je na to hrdý. Ked stojíme vedľa seba síce to vyzerá, že ja všetko zožeriem a on pri mne musí hladovať ja myslím, že sa k sebe hodíme.
Rozpráva mi vždy o veciach, z ktorých ja rozumiem len "a, iba, len, až" ale jemu stačí prikyvovať. Rozmýšlam, že si oblečiem kraťase a risknem, že prasknú ked si sadnem ale aspoň dovtedy mi nebude až tak teplo. Na mňa sa trapasy strašne lepia. Ked som si Pred rokom obliekla sukňu tak som si predtým, než som vyšla odskočila na toalette a nechápala som, že prečo sa na mňa pozerajú jedny s údivom, druhí s hrôzou alebo pobavene. No jasne sukňu som mala vzadu zastrčenú do bombardákov. Predstavte si obrovské bombardáky s macíkmi a rosolovitú hmotu miesto stehien. Ohurovala som No ešte si idem vytrhať chlpy z bradavice čo mám nad perou a budem hotová

 Blog
Komentuj
 fotka
chillipaprika  20. 7. 2007 13:14
dobry blog ..mame podobny style pisania
 fotka
empty6361  20. 7. 2007 13:30
heh, dobre
 fotka
janulka3112  20. 7. 2007 13:43
pobavila si a to je hlavne...pekny blog...
 fotka
sisikea  20. 7. 2007 14:09
genialne

najviac som sa smiala na tom strykovi

no davam ti pomyselny bodik
 fotka
saddath  20. 7. 2007 14:29
jeee to je super
 fotka
veron  20. 7. 2007 14:45
ciiii peckaa
 fotka
tatianka  20. 7. 2007 15:47
mas nejaku protivnu sestru
 fotka
kika-00  20. 7. 2007 18:03
jednoducho : super blog .. dobre napisany no ja nemozem
 fotka
vcielkamaja  20. 7. 2007 18:16
taka celkom mila rodinka ste no nevadi ale uzasny blog
Napíš svoj komentár