Ale čo ja? Som uprostred ničoho. Nepatrím nikam. Oni si začali nové životy a ja som v nich na návšteve. A nakoniec som ešte ja zlá, že som pri jednom z nich častejšie.
Nevládzem to riešiť. Nijako som túto situáciu nespôsobila. Ani ju neovplyvnila. Absolútne nijako.
A zdá sa, že jediná, ktorá tým trpí, som ja.
Možno mám len záchvat sebaľútosti.
Keby budem konečne môcť prestať riešiť ich problémy?
Oni sa majú starať o mňa, nie ja o nich! (Aj keď mám 20.)
Som strašne unavená z toho, ako sa musím tváriť ako šťastné dievča.
Nie som šťastná.
Niežeby som mala nejaké potreby skákať z mostov.
Som nijaká. Občas sa zasmejem, občas mi je dobre, občas som strašne nervózna - bezdôvodne, niekedy sa dôvod nájde.
Neviem zaspať, lebo sa mi stále krútia v hlave všetky možné scenáre, čo sa ešte stane.
A stane sa toho ešte veľa.
Len mám pocit, že nič z toho mne neuľahčí situáciu.
Som unavená z toho, ako musím byť jednostranná. Keď som s ním, robím všetko, aby som sa vyhla slovu "mama". Nechce to vedieť. Keď som s ňou, robím všetko pre to, aby naňho nezačala hovoriť tie jej nenávidiace reči. Nechcem to vedieť.
Je to neuveriteľne únavné. Dávať si pozor na každé slovo.
Nechápte ma zle, ten rozvod bol jediné riešenie a pre nich aj najlepšie.
Som rada, že začali nové životy.
Len ja do nich nepasujem, nech robím čokoľvek.
A ten môj život je strašne komplikovaný.
Vďaka nim.
Ľuďom, čo mali robiť všetko pre to, aby mi svet začal čo najneskôr ubližovať.
Tie ich svety mi ubližujú každý deň.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
silanova
19. 9.sept. 2013 12:32
Keby budem konečne môcť prestať riešiť ich problémy? keď ich riešiť prestaneš,akokoľvek neuchopiteľne to môže znieť,ale nie si povinná
2
je strasne tazke, ked niekto, koho milujes, nenavidi toho, koho milujes tiez. a ty nevies, na ktoru stranu sa pridat. lebo na obe hrat sa neda.
to su tie veci, ktore nemaju riesenie, a bude horsie. a nic nepomoze.
tudiz odporucam drogy a alkohol
to su tie veci, ktore nemaju riesenie, a bude horsie. a nic nepomoze.
tudiz odporucam drogy a alkohol
4
5
nie, ale môžeš im obidvom osamote povedať čo cítiš a čo si myslíš. v podstate to čo si ti napísala.nech ťa ani jeden do niečoho nenúti a nech Ťa rešpektujú.A ak nebudú ,máš 20 musíš sa s nimi stretávať ?Only one čo chcem povedať je že pokiaľ sa to mu čo sa /Ti/deje nepostavíš nijako inak sa to nezmení-nezlepší,keďže ich nepoznám ani teba tak je možné,že sa to nezmení a nezlepší ani potom,ale neverím že by Ti istým spôsobom neodľahlo.
Napíš svoj komentár