Povedali mi: Napíš niečo vtipné, entuziastické, poučné a nevtieravé.
Povedali a ja píšem. Keďže je najkrajšie obdobie každého študenta /prázdniny/, nemalo by byť ťažké písať o niečom vtipnom a nevtieravom. No obávam sa, že to, čo sa chystám písať bude plné irónie, nudy a hnevu.


No takže začnem.....
Najskôr by som mala objasniť celú situáciu. Takže sedím na stoličke, je presne 23. august a ja som sa pred pol hodinou vrátila z roboty. Poslednýkrát! Vďaka ti Bože...Dva mesiace od rána do večera, zvyčajne osem a pol hodinovky, sem tam desaťhodinovka, všade samé handry, prepisovačky na euro, nový tovar a drzé vyčačkané tetky. No jo, brigádovala som v obchodíku s oblečkom. Sen každej mladej puberťáčky Priznávam, keď prišla teta, či by som nenastúpila, bola som šťastná prešťastná, že si zarobím, pokúpim veci a ešte aj budem robiť to, čo ma baví. Čo viac si môžem priať? Pred dvoma mesiacmi nič.
A teraz? Chvíľku pre seba, oddych, normálne vlasy, odmastenú pleť a prázdny nos, bez pol tony prachu! A aspoň jeden jediný deň, kedy by som si mohla večer pred spaním povedať: wuaaauuu, tieto prázdniny stáli za to!

To si asi bohužiaľ už povedať nestihnem, keďže mi zostáva posledný týždeň voľna, ale NIKDY NEHOVOR NIKDY. Aaa je o mne všeobecne známe, že som optimista veľký najväčší, takže sa snažím zabudnúť na tie dni útrap, intríg, sliedenia, šuškania a falošných priblblých úsmevov, ktoré som prekukla za prvých pár minút strávených v nemenovanom butiku. Zabudnem aaa končím s nudou a iróniou.

Začínam odznova, s tým, čo mi kázali: Napíš niečo vtipné, entuziastické, poučné a nevtieravé.


Takže po prvé: Nestíham bus, ktorý odchádza za necelú hodinu, pretože sa snažím vyťažiť zo seba aspoň niečo vtipné /čo sa mi moc nedarí/... Nemám zlepené svoje nové úžasné ´´poprdeli´´ čižmičky semišky zo second hand - u za posledné šupáky, ktoré som nahrabala, mám nechutné vlasy, nemám si čo obliecť a moje chuťové poháriky túžia po kebabe, ale ich túžbu neuspokojím, lebo viem, že keď prídem do mesta, každý stánok s kebabom bude už zatvorený, pretože ževraj robia len do šiestej. Ale stále nezúfam a riadim sa heslom: DON´T WORRY, BE HAPPPY. Veď čo nám aj v tomto ironickom svete náhod iné zostáva, však?
Takže každý, kto má najmenší pocit, že má pokazené prázdniny, nech sa mi ozve...Hneď vám to všetko vysvetlím...

Keď vieš, že vzťah s najlepšou kamarátkou, s ktorou sa poznáš takmer 15 rokov, upadá a všetko je na hovno...Keď ťa totálne ignoruje človek, na ktorom ti dosť záleží, a obľúbená kolegyňa ti zadre: ´´Nika, ty si sa zmenila.´´ Len preto, že mi vrchní zakázali sa s ňou baviť, kvôli veciam, ktoré tu nemienim vyťahovať...A keď do teba každý jeden deň hučia fotrovci, že si neni celé dni doma /PRETOŽE SOM V ROBOTE, KTORÚ MI ONI DOHODILI!!!!/ , a vstávaš ráno o pol siedmej, tak až vtedy si povedz, že máš na hovno prázdniny.

A NAPRIEK všetkému tomu pesimizmu musím dodať niečo entuziastické: vďaka človeku, s ktorým som strávila takmer každý večer po robote, boli moje prázdniny naozaj úžasné a výnimočné.

Láska, patrí ti veľké ďakujem, pretože bez teba by som bola teraz bohvie kde a robila by som bohvie čo.../ale typujem, že by som si pri najlepšom vyšklbala všetky vlasy/
Ľúbim ťa



DODATOK POD ČIAROU: ďalej ľúbim moju segrenku Majušku, najúžasnejšiu na svete, ktorá mi ostrihala háro a spravila zo mňa aspoň prijateľnejšiu malú opičku /pretože u mňa platí pravidlo : ´´Z OPICE ČLOVEKA NESPRAVÍŠ´´ /
Ľúbim babičku s deduškom, ktorí chápali, že keď sme k nim dorazili o ôsmej večer, celé červené a vyčerpané smiechom, neboli sme omámené látkami, ktoré nepatria deťom do rúk, ale len šťastné, že ich vidíme.
Ľúbim všetkých tých, s ktorými som strávila aspoň pochabých päť minút z mojich mizerných, ale zároveň najkrajších prázdnin.
A ľúbim babkine kozy, ktoré som kŕmila suchými rožkami /druhá méta je dojenie - to sa však musíme najskôr s Majkou naučiť ovládať smiech/...


POST SCRIPTUM: Dúfam, že sa mi podarilo vyčariť úsmev na vašich vybúraných tváričkách ...inými slovami: PRINÚTIŤ VAŠE OCHABNUTÉ, NUDNÝMI PRÁZDNINAMI SKLAMANÉ KÚTIKY POZBIERAŤ POSLEDNÉ SILY A VÍŤAZOSLÁVNE SA VYTIAHNUŤ ČO NAJBLIŽŠIE K ÚSTAM!



...by nikiss

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  25. 8. 2008 01:03
som si myslela, ze to nedočítam, ale snažila som sa kvoli tebe, aby som ti mohla dat plnohodnotný koment.takže plnohodnotný koment: si šialena anech ti optimizmus vydrží, a sprav si ten najúžasnejší týždeň prázdnin, vylož sinohy,nalakuj nechty, obvolaj kamošky a napíš ďaľšíblog, ou yeah hašta
 fotka
affroditta  25. 8. 2008 09:53
je to smutne, ale je to tak- vacsina ludi mi hovori. ze tieto prazdniny boli najhorsie, ake sme zatial mali. tak nebud smutna, nie si v tom sama

PS: S tym mam aj ja problem- pisat nieco vesele, aj ked mam vesele obdobie
 fotka
nikushiaq  26. 8. 2008 00:18
LEN SOM SA POTREBOVALA VYBUURIT A VYBIT SI VSETKO ZLO KTORE SA VO MNE NACHADZALO...AA UZ JE ZA MNOU PRVY DEN PRAZDNIN ...PEKNE ZE AZ 25. AUGUSTA AALE STAL ZA T ...VDAKA PEOPLE NA KTORYCH MI ZALEZI
Napíš svoj komentár