Ležím na posteli a slzy mi tečú po tvári. Plačem a premýšľam. Premýšľam o láske.

Vec krehká, ale silná zároveň. Vec plná nehy, smiechu, šťastia, zapálených sŕdc, no aj sklamaní, premáhania, plaču...Láska začína jediným pohľadom. Nešťastná končí. Končí slzami a kopou nezodpovedaných otázok. Tá pravá však nekončí nikdy!
Pravá láska ide až za hrob.

´´Nájdem ju? Nájdem svoju pravú lásku?´´ vyslovujem pomaly do tmy cez vzlyky túto otázku. Viem. Nepomôže mi plač. Nepomôže mi ani krik do prázdna. Nik ma nepočuje. A keby počul? Neodpovie.
Na toto nie je odpoveď

Prečo je to také ťažké? Prečo nemôžem ukázať na neho a spýtať sa: ´´Budeš moja pravá láska?´´
Prečo milujeme tých, ktorí nás nikdy milovať nebudú?
A prečo opúšťame tých, ktorí nás milovali?

Prečo je láska taká krutá? Rozdáva údery a netrápi ju, ako veľmi nás to bolí.

Zrazu vstanem, utriem slzy z tváre a s úškrnom pošepkám: ´´Pretože toto je nepravá láska.´´ Nepravá láska ubližuje. Navonok sú obe rovnaké, no vo vnútri...Vnútro majú úplne odlišné.
Onedlho sa rozosmejem. Po tvári mi znova stekajú potoky sĺz. Nie sú to však už slzy smútku a trápenia. Tieto slzy sú priezračné. Také priezračné ako láska samotná. Skutočná pravá láska.
Tá, ktorá nás núti robiť zvláštne veci.
Tá, pri ktorej zabúdame na všetky starosti. Trápi nás len to, čo práve robí naša ´´stelesnená láska.´´ Kde a hlavne s kým je. Keď ju nájdeme, dokážeme spraviť čokoľvek.
Sme ochotní dať za ňu aj vlastný život.




Verím v lásku. Tú pravú nefalšovanú lásku.
Viem. Mnohokrát som sa už sklamala. Sklamali ma ´´oni´´, no ranila som aj ja ´´ich.´´
Zase sa mi raz priplietla falošná láska do cesty.
Napriek tomu sa nevzdávam. Život nám prináša mnoho útrap. Falošná láska je jednou z nich. Je to akási skúška pripravenosti. Niečo ako získať vodičák. Opakuješ skúšku dovtedy, kým nie si 100% pripravený. Robíš veľa chýb. Niekedy sa nepoučíš a spravíš tú istú viackrát.
No zrazu príde Deň a ty cítiš, že teraz to už ´´dáš´´. Že si pripravený.
Aj na pravú lásku musíme byť pripravený.
Pravá láska nie je jednoduchá. Občas sa ponáša na tú falošnú. Občas nás zneistí. Občas zabúdame, že máme vzácny dar.
Ale musíme veriť. Veriť, že nezatratíme pravú lásku.
VĎAKA VIERE PRAVÁ LÁSKA NEVYMRELA!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
popa  8. 4. 2008 13:27
Podla mna falosna laska neexistuje...akurat tak pretvarka,ale laska-nemyslim.

Laska je cista v akejkolvek podobe...



Tiez si myslim,ze pre PRAVU LASKU sa trpi...pretoze si ju musime vybojovat a ked sa nasa PRAVA LASKA trapi,trapime sa aj my!Ak place on,placem aj ja,....atd atd.



Laska je nato aby sme o nu bojovali a tym si ju dokazali vazit,nech je akakolvek.No bohuzial,sme ludia,kt. neustale robia chyby dookola,....
 fotka
nikushiaq  8. 4. 2008 13:32
jasne suhlasim s tebou ...bolo to myslene skor obrazne..Prava - Falosna..kazdy si pod tym predstavi nieco ine ...ty si si to napriklad zobrala takto...niekto mozno ked to precita si povie: hmm, neexistuje ziadna laska...co dufam ze sa nestane ale...aj taki su ludia..nieco ich natolko sklame, ze sa zablokuju a povedia dost!...no myslim ze vacsina na lasku veri
 fotka
siss  8. 4. 2008 19:01
no nad niektorými vecami som sa už aj ja vela krát zamýšlala...

hl. nad týmto: Prečo milujeme tých, ktorí nás nikdy milovať nebudú?

A prečo opúšťame tých, ktorí nás milovali?
 fotka
nikushiaq  8. 4. 2008 19:03
Siss:

mas pravdu...nie vzdy sa nam podari alebo splni to, co by sme si zelali
Napíš svoj komentár