Ked ludia si vazili co maju, a boli stasni za kazdu malickost.
Tak ako ked sme boli male trojrocne deti, neriesili sme s kym sa hrame a ako sa hrame, hlavne bolo uzivat si nejaky ten cas s kamaratom, ktoreho sme poznali ani nie 2 minuty.
Ako sme rastli zistili sme,ze nie vzdy je kazdy kamarat. A ze existuju aj ludia, ktory nam chcu aj ublizit.
Neskor sa dostaneme na krizovatku zivota,kde si mame vybrat co sa bude ako vyvyjat. Chcelo by to najprv skusit vsetky alternativy a potom si vybrat tu spravnu cestu,ktorym by sa zivot mohol uberat. No niekedy sa s touto krizovatkou nestrtneme prave my, no niekto kto vam zmeni cely vas zivot a s tym aj spomienky.
Taketo spomienky sa prave mne posledne dni vkradaju nie len do hlavy ale hlavne do mojho podvedomia a postupne aj do snov.
Spomienky, ktore neviem ovplyvnit ma denne tazia, najhorsie je na tom asi moja predstavivost.
Samozrejme, nie su iba zle spomienky, ale tie zle si clovek vzdy zapamata nejako lepsie.
A o to viac ma to hneva, keby mi v hlave zostavalo len to pekne a to hnusne by sme mohli hodit do spamu!
O co by bol hned svet jednoduchsi?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár