Cez sálajúce teplo,
v ohni, žiari, plameňoch,
po žeravých kameňoch,
objavil som peklo.
V prúdoch potu zo mňa tieklo,
nečakal som koniec.
Prekvapilo ma to,
zrazu so mnou seklo.
Všetko zrazu stíchlo.
Vzdialilo sa, stmavlo.
Svet sa začal točit,
Prepadal som. Rýchlo.
Uvidel som oblohu, ktorá stratila sa v dave beznádeje.
Utekal som na mieste, bez možnosti úniku.
Kričal som do prázdnoty, nikto ma však nepočul.
Netušil som čo bude ďalej, čo sa so mnou deje.
Nevedel som, kde skončí tento pád.
Nechal som sa unášať.
Bola tma a horúco,
Začal som sa báť.
Kráčal som do prázdnoty, nevediac kam idem.
Cez nekončiace chodby tepla,
pod neznámym zdrojom svetla.
Všade vôkol horel oheň.
Nepočul som vôbec nič, vôbec žiadne zvuky.
Nemohol som dýchať, nemohol som kričať.
Nemohol som nič,
hoc mal som voľné ruky.
Stratil som sa v ohni, na konci môjho bytia.
Myslel som si, že je koniec,
Začal som sa ticho modliť,
pod vidinou hromobitia.
A zrazu rovno pred sebou, zjavila sa obloha
Plamene sa rozišli,
zmizlo tmavé prostredie,
a ja stál som na hranici, ako socha úbohá.
Stál som bosý v čiernom prachu,
otrasený, zmätený.
Netušil som, čo sa so mnou stalo,
čím som vlastne prešiel? Prepadol som strachu?
Na to, čo sa vtedy stalo, nikdy nezabudnem.
Čomu som tam unikol, nikdy nezistím.
No jedno budem vedieť presne:
unikol som peklu, kráčal som cez oheň.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár