1.Kapitola: Ako to všetko začalo
,,Alohomora!“ dvere sa rozleteli do strán. Do miestnosti sa v rýchlosti a zhone vrhli dve postavy. Jedna výrazne vyššia než tá druhá. Bola to žena vyššieho vzrastu, než bývajú normálne ženy. Mala blond vlasy, siahajúce do polovice chrbta, hnedé oči a plné pery. Druhá postava jej siahala niečo vyše pása. Mala veľmi veľké špicaté uši, medzi ktorými sa vynímal hustý porast hnedých vlasov, veľké vypuklé zelené oči a nos jemne pripomínajúci prasací rypák. Na škriatka vyzeral priveľmi dobre. Skoro ako človek...skoro...
Žena aj škriatok sa hltavo objímali a bozkávali. Tisli sa k sebe tak tesne, že vyzerali skoro ako jedna osoba. Snažili sa ešte viac pritúliť k tomu druhému, akoby chceli už naozaj splynúť dohromady.
Žena sa začala vyzliekať ako prvá. Rýchlo, čo najrýchlejšie, aby jej škriatkove pery neunikali príliš dlho, si cez hlavu prevliekla tričko. Mala rada toto jednoduché muklovské oblečenie.
Znovu ho pobozkala, ešte vášnivejšie a takmer prosebne, aby ju objímal a miloval, akoby bola jediná na svete, čo aj bola. Jediná ktorá sa bláznivo zamilovala do škriatka a on do nej.
Silno si ju pritisol na svoju, už tiež nahú hruď. Jeho vlastnoručne ušité tričko, z vreca na zemiaky, v tichosti dopadlo na druhom konci izby. Chytil jej tvár do svojich prácou zničených rúk a bozkával ju všade kam dočiahol- na pery, viečka, líca, nos, krk,...
Žena sa nechávala unášať prejavujúcou škriatkovou láskou a rukou mu provokačne siahla do nohavíc. Tie boli tiež ručne šité, no tentoraz zo starej návlečky.
Zvalili sa na posteľ...žena sa snažila čo najrýchlejšie stiahnuť zo seba aj nohavice.
,,Drogo...“ zvonivo sa zasmiala a išla na pomoc škriatkovi s jeho nohavicami. Šnúrka, ktorá ich držala pohromade, bola trochu prisilno utiahnutá do uzlíka. Vzdychla si a zubami hravo potiahla šnúrku, ktorá jej zostala v ústach...
_________________________________________
Drogo- tak sa ten škriatok volá
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár