Keď som mala asi 5 rokov skúšala som, čo všetko dokáže oprať taká práčka. Teraz už viem, že okrem toho že tie dvierka na práčke sa majú zatvárať do práčky sa nikdy nestrkajú elektrické spotrebiče typu hriankovač.
No dosť už o mojich amatérskych začiatkoch. Na vytápanie susedov, demoláciu a ničenie rôznych vecí v tých najabsurdnejších situáciách som v skutku expert.
No pred nedávnom som našla stroj, ktorý nezničí asi nič . Školský automat na kávu. Tak nenápadný no pri tom tak diabolský. Niekoľko desiatok krát mi padol do rúk no ani jeden krát nevyznačoval náznaky poruchy.
No raz sato stalo, takmer som dokázala dokonať dielo skazy.
Ako za každým som oduševnene hádzala jedno korunáčky do toho pekelného stroja a ako vždy mi ich vyhadzovalo naspäť. Terezka, ako sme si ju nazvali po chvíľke striedavého prosenia a vyhrážania, že skončí na smetisku vedľa svojich bratov a sestier nakoniec mi zobrala všetky jedno korunáčky.
No ja, v tej návale radosti, som namiesto 722 (kapučíno s cukrom) vyťukala 421..chytila ma panika nevedela som čo mám robiť. Viac ako to, že s najväčšou pravdepodobnosťou prídem o svojich 8 korún ma desila predstava, že tých desať minút, čo som strávila hádzaním ôsmich korún do Terezky výjde navnivoč... a tak so v zúfalstve stlačila prvý „dzindzik“ ktorý som mala po ruke. Na nešťastie to bol ten asi najnesprávnejší, aký asi mohol byť.
Zrazu, z čista-jasna objavilo na displeji „Bitte Warten“ zostala som v šoku. Nechápala som, na čo mám čakať. No keď sa z neho vytrysklo kapučíno, i napriek tomu, že tam nebol pohárik hneď som pochopila, na čo som asi mála čakať. ((No aspoň teraz viem, že gombík s prečiarknutým pohárikom sa nestláča.
No, ďalej neviem čo sa dialo, lebo rýchlosť čo som nahodila aby som nepozorovane utiekla z miesta činu bola v skutku nadzvuková. Viem len to, že keď som poobede odchádzala zo školy celou chodbou sa niesli nelichotivé poznámky na adresu toho „vandala“(teda mňa čo tak „zasvinil“ celý automat, ktoré zo seba srčaj náš pán veľa vážený Pán Školník.
Ale na druhej strane, Terezke vďačím za veľa. Okrem toho, že by som asi bez nej dostala mŕtvicu spôsobenú kofeínovým šokom naučila ma Terezka niečomu, čo ma nikto nenaučil a to je trpezlivosť. Je skutočne nadľudský výkon nerozkopať ju, keď po 150 krát do nej hodíte mincu, ktorú vám vždy vyhodí aj tak naspäť.
Ale i napriek tomu všetkému, za čo som jej vďačná stále si myslím, že je to diabolský stroj zoslaný na zem ničiť (prevažne moje) psychické zdravie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janulka3112
26. 9.sept. 2007 10:30
hehe... zaujimavy a vtipny clanok
2
Genialita ako vzdyyy ty si vazne talent D..a inac dakujem ti ze si sa postarala o moj zachvat smiechu ..uplne genialneee
3
Krasnučky članoček Vidno že si dokonala po mne a že si aj mudra po mne...moja dokonalosť je proste chorobna a ty si sa nakazila D
Napíš svoj komentár