Veľmi si mi ublížil,
tak už sa to stalo...
Prečo si to urobil ?
Inak sa to riešiť dalo.

Čo som ti spravila ?
Že dýku do chrbta mi vrážaš....
Len som ťa ľúbila,
a ty sa takto správaš...

Asi ťa netrápi,
že kôli tebe trpím.
Čas sa už nevráti,
a ja sa stále trápim,
v depresiách sa topím...

Už sú to dva roky,
odkedy sme boli spolu,
mal si zvážiť svoje kroky,
ubližuješ mi znovu a znovu....

Viem,že už ťa nikdy neuvidím,
tvoj pohľad,dotyk neucítim,
tvoj hlas už nezačujem,
napriek tomu viem,že ťa milujem...

Keby si to vedel,
keby si len tušil,
že každú noc plačem,
povedať ti musím...

Ukradol si mi srdce,
prelomil ho na polku...
Prečo mi ho nechceš vrátiť ?
aspoň nachvíľku...

Nedokážem bez teba žiť,
stále na teba myslím.
Nemôžem na ceste životom ďalej ísť,
že na teba nezabudnem myslím...

Prečo si mi klamal ?
Už nevieš ani kto som...
Moju lásku si si získal
a ja nešťastná som...

Tak veľmi ťa chcem nenávidieť,
no nedokážem to...
Už ťa nikdy nechcem vidieť!
No zároveň túžim len po tom...

Odpustím ti,
nezabudnem,
nenávidím ťa
a milujem,
to všetko zároveň.

Neviem čo robiť,
bojovať už nevládzem,
pokračovať nemôžem,
.....som slabá.....
Zabudnúť nedokážem,
len povedať ľúbim ťa môžem...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár