Ostalo päť schránok morských ježkov bez duše,
pohľadnice, vstupenky a úsmevy zatváram do skrýše,
do tej našej krabice ukrytej pod posteľou,
môžeš si na to spomenúť kedykoľvek by sa ti zacnelo.

Vypočujem si šepot lesklej mušle,
pustím si k nej hudbu, ktorá sem-tam šušle.
Pripomínam si vône, farby, plavby po breh,
V týchto spomienkach mi je ako v tom člne dobre.

Vábivé zvuky cikád skrývam pod rýmy,
tu každý zabudol na všetko, a stali sa ľuďmi dobrými.
Vlny bili, akoby more smädilo z toľkej soli,
bolo zázračné obdivovať horu s pätami v mori.

A s kľúčikom pred sebou hľadali sme šestoštyri
Joj, aké super by bolo, ak by sme sa tam zobudili.

 Blog
Komentuj
 fotka
jenamalinach  15. 8. 2010 08:15
veľmi sa mi páči druhá strofa, má dynamický rytmus
Napíš svoj komentár