tak jemne, len aby som vedela že to nie je sen.
Chladivý, žiarivý, pokojný
taký bol svit hviezd.
Taká bola krása pozemského Earendilu.
Vyšperkovali čierny zamat oblohy,
svietielkujúc vlastný príbeh.
Tri sestry, Cassiopeia, ich súdržnosť
Orion a jeho čarovný opasook
Dlhý drak
Skrytá Andromeda
Siriusom vyzradený Veľký pes
Jej najjasnejšia hviezdna výsosť, kráľovná Polárka. Jasnejšia než poludné slnko.
Odrazené záblesky minulostí, paralel
Všetko to prežiť zasa, zimomriavka dýchne na zimou skrehnutú kožu.
Chlad kryštalizuje ľadové nebeské kráľovstvo do náboženských výšav.
Tá malosť. Tá bezmocnsť. To okúzlenie.
Reflektovanie na striebornom jazere.
Jemný záblesk Plejád skrytých v mliečnosivej hmlovine.
Človek by si myslel že sníva.
Vlastne neviem celkom či to nebo bolo čierne, alebo to bol môj Inkarceron, moje železné väzenie, v ktorom však boli hviezdy, kde sa odrážali dans l´ocean couleur de fer
a všetko bolo železnej farby. Len tie hviezdy svietili večnosťou.
Bol tam aj on.
Jeho bledý majestát.
V zakrivenom kosáku.
Jeho zvyšok zahalený v tmavohnedom zákryte zatmenia.
Sedel na kráľovskej tribúne s Polárkou v zväzku nebeskom.
Na túto scenériu by som sa vedela pozerať nehybne celé hodiny. Sledovať ich lenivý graciózny pohyb sprevádzaný svetelnou zvonkohrou.
No z východu jemne presakoval cez čierňavu ružový jas brieždenia.
Hviezdy ľahúčko bledli na pozadí ustupujúcej noci a prichádzajúceho rána, nie žobroniac o pozornosť, ale noblesne chladnúc do mrazivého rána.
Rozjasnievalo sa.
Postupne.
Pomaličky.
Až svitlo ráno.
Odrazený jas tvojich očí
Viem kam sa to svetlo skrylo.
_________________________________________________________
ak je francúzsky výraz použitý v blogu nesprávny, vopred sa ospravedlňujem za moju biednu znalosť francúzštiny.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár