Mám pocit ako keby som stála niekde uprostred toho všetkého a nevedela, čo mám robiť, pretože všetko je v trojnásobnej rýchlosti.

Nestíham. Nezvládam.

Totálny chaos v mojej hlave.

Nič mi nechýba. Ale predsa niečo áno a ja neviem čo. Pripadám si ako nevďačné decko, ktoré má všetko a stále chce viac. Až na to, že ja nič viac nechcem.

Nenávidím soboty. Vtedy mám pocit, že sa všetko rozpadáva a radšej sa zatváram do izby ako by som mala sedieť s nimi v tom tichu. Keď vo vzduchu doslova cítiť myšlienky druhých, ktoré aj tak nikto nikdy nevyriekne.

Všetci moji kamaráti hovoria ako veľmi mi závidia moju rodinu. Nikto sa neháda a všetci sa majú radi. Obe veci sú pravdivé....ALE...
Rodičia sa nehádajú a všetko prechádzajú odporným mlčaním, ktoré ja osobne považujem za horšie ako hádky.
Máme sa radi. Aj oni. Je to pravda, ale aj tá má svoje hranice.

Slepo zatvárame oči pred pravdou a radšej mlčíme ako by sme si to mali priznať.

Nikto o tom nevie. Teda nevedel. Až dnes keď som to všetko vykecala chalanovi, s ktorým som sa začala rozprávať až potom, ako sa rozišiel s mojou kamoškou a odo mňa chcel, aby som od nej povyzvedala čo si o ňom myslí. Samozrejme neurobila som to...ale to už by som bola inde.

Začali sme si hovoriť také veci, o ktorých nikto iný nevie a ja netuším čo si o tom mám myslieť.

Utiecť tak na nejaký ostrov....niekde Ďaleko od všetkého....a od všetkých.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
myzu252010  22. 1. 2012 19:57
tieto a mnohe dalsie podobne veci si hovorim aj ja neraz a tiez to na mna prichadza ked sa toho vela nakopi,ked to nezvladam...vtedy aj mne lietaju hlavou taketo myslienky...je to vsak iba momentalny stav...prejde to...vtedy je asi najlepsie pokusit sa uplne zabudnut aspon na chvilku na problemy a ist aspon v myslienkach do toho svojho "idealneho" sveta bez problemov...
2 
fotka
antifunebracka  23. 1. 2012 16:17
treba mat urcite níekoho, komu sa mozes vzdy a so vsetkym postazovat... mozno este skoncite spolu, heh
Napíš svoj komentár