V živote je to trošku ináč, ako si občas naivne myslíme.
Láska.
Aj ja ju potrebujem. Aj ty a aj ty.

Vždy som dávala prednosť realite, no realita nesklamala a ukázala mi, že aj tá je plná lásky, vášne a aj citu.
V minulosti som bola naivné dievča, ktoré čakalo, že je padne svet pod nohy. Zbytočne premárnený čas, no to si uvedomujem až teraz.



Roky plynuli a ako som prechádzala zo vzťahu do vzťahu prišiel moment, keď som mala toho dosť.
Keď som si povedala, že to takto ďalej nejde.
A tak sa pre mňa stali chlapi passé.



Babské jazdy bez akéhokoľvek náznaku zvádzania. Zábava, pretancované noci, presmiate dni, uplakané večeri.. tiahlo sa to dáky rok.



Až jeden večer.
Neviem či sa to dá nazvať láskou na prvý pohľad.
Každopádne ma zaujal.
Ruka osudu nás priviedla k sebe. Zdráhanie sa, že sa nechceme sklamať.


Ale ako sa povie, srdcu nerozkážeš.




Za chvíľu budeme mať rok.
Niekto si povie, že je to krátko. Ja ti poviem, že je to dosť.
Už to nie je žiadna naivita.
Je v tom dôvera, úprimnosť. Je v tom láska, pochopenie a prispôsobivosť.



Moja reálna láska.







A čo sa toho absťáka týka.
Pred pár hodinami odomňa odišiel. Ešte teraz po ňom voňajú periny a ja ich už hodnú chvíľu stískam.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár