...prestala vnímať čas... všetko akoby zmizlo a ona sa ocitla v tmavom lese... Zľakla sa, keď si to uvedomila, ale jej telo to nepocítilo. Vnímalo ťažký dych oblúd na okolí, ktoré trpezlivo čakali. Pomaly obkľučovali svoju korisť, ktorou mala byť, ONA.
Angela bola zdesená, ale akoby telo, v ktorom bola nie. Ono len cítilo bolesť... ale odkiaľ? Vtom uvidela na svojich rukách krv... bola ťažko ranená, blízko srdca. Rana jej riadne krvácala, ale ona bežala dopredu, nezastavovala sa. Niečo ju nútilo ísť ďalej, keď ale začula vytie vlka, so strachom sa zvrtla...
...Angela si v tom otvorila oči a dychčiac sa chytila umývadla... Pomaly si uvedomila, že zase stojí pred zrkadlom v dievčenských záchodoch. A náhle prestrašene odskočila od umývadla, pozrúc sa do zrkadla, ale teraz videla len seba....
Pokúsila sa zhlboka nadýchnuť, ale šlo jej to len veľmi trhane. Celá sa triasla, cítila, že nervy má v koncoch. Dúfala, že sa jej to len zdalo, ale ešte stále počula vytie vlka v uchu a vedela, že v zrkadle naozaj nevidela seba. Vlastne bola to ona, ale nebola... Sama tomu nerozumela, bola celá zmetená... Vyhŕkli jej slzy a chytila sa za hlavu, snažila sa upokojiť, ale nešlo to. Sadla si zúfalo na dlážku pri okne a zaborila tvár do dlaní.
Čo sa to so mnou deje? spýtala sa seba samej, ale odpoveď ešte nepoznala. Keď po chvíli zazvonilo na hodinu a chodba sa vyprázdnila, Angela sa potichu vytratila zo školy. Nemohla tam ostať, aj bez svojej zúfalosti pútala teraz dosť pozornosť po tej Brawnovej párty.
Mala namierené domov, ale jej myšlienky ju natoľko zožierali, že jej čas rýchlo ubehol. Preto prišla domov až za tmy, presne na večeru.
"Angela, zlato, kde si bola? Už som sa o teba bála..." usmiala sa na ňu prísne mama.
"Prepáč," povedala úplne zmorená, až sa na ňu aj Alec, ktorý ju od ich hádky ignoroval, podozrievavo pozrel.
Po chvíli si všetci štyria posadali k večeri. Aj Alecov otec, Steave sa totiž donútil odlúčiť od futbalu v telke. Mladých rodičia sa sebe natoľko venovali, že si ani nevšimli napätú atmosféru medzi ich deťmi. Alec len naštvane bodal vidličkou do mäsa, pričom Angela sa jedla ani nedotkla.
"Miláčik, už by sme sa mali pomaly pobrať na to predstavenie... nemyslíš?" začul zrazu Annie Alec a pozrel na rodičov.
"Vy idete niekam?" dvihol prekvapene obočie.
"Áno, vrátime sa až zajtra okolo obeda... dúfam, že sa zasa nepohádate..." pozrela na nich Annie prísne svojim milým spôsobom.
"Presne, správajte sa ako skutoční súrodenci," prikyvoval dôležito Steave.
"Ja pôjdem ku Kirkovi, nebojte sa..." odsekol podráždene Alec. Odkedy sa ich rodičia dali dokopy správali sa k nim ako k ich maličkým detičkám, Aleca to dosť štvalo.
"Čo?! To chceš svoju sestru nechať doma samú?!" zdvihol prísne prst jeho otec, pričom vypúlil oči a našpúlil pery, to dokázalo Aleca vždy vyviezť z mieri. Ako sa dokáže dospelý chlap správať ako decko?
"Dobre, tak nebudem dlho," prekrútil nakoniec očami Alec a pozrel von oknom, na znak, nech ho nechá na pokoji.
Keď ich rodičia odišli, Alec sa ihneď vyparil. Prešiel vedľa Angie akoby ani neexistovala. Ona sa potom celá skľúčená pobrala do svojej izby. Myšlienky jej nedali pokoj. Videla pred sebou obraz zo zrkadla... ale si bola istá, že ten pohľad nepatril jej, vlastne... dúfala, že jej nepatril... Krútila sa nepokojne na posteli až kým nezaspala.
Prebrala sa, keď pocítila, ako si udrela hlavu o stenu. Ani najprv nezareagovala. Ale zrazu sa zbadala v náručí akéhosi chalana! Ten ju capol o stenu a začal jej vášnivo bozkávať krk. Angela ho na to celá preľaknutá odstrčila.
"Čo to robíš?! Kto vlastne si?!"
"Veď na tom nezáleží, baby... no nie?" usmieval sa zvádzajúc ju pohľadom, a potom sa znovu priklonil k jej krku, na čo ho Angie kopla kolenom do rozkroku.
"Máš pravdu, nezáleží na tom kto si," odsekla mu, keď sa zložil pred ňou od bolesti na zem. Angie vyšla z nejakej pre ňu veľmi známej miestnosti. Ale až na chodbe si uvedomila, že to bola kancelária Alecovho otca a v ich dome prebieha akási pochabá párty.
Keď sa obzrela, zdalo sa jej, že sa tam natrepala celá ich škola. Hudba priam driapala uši a na každom kroku sa to schyľovalo k orgiám.
"Čo sa to tu deje?!" spýtala sa jedného chalana, ktorého odchytila od blondíny.
"Najlepšia párty storočia! Woow! Áno!! Angie, ty to teda vieš riadne roztočiť!"
Angie v tom prestala dýchať. Vedela len jedno, musí sa schladiť, na nič iné vtedy nemyslela. Preto sa vybrala cez dav hore do kúpeľne najpokojnejšie, ako toho momentálne bola schopná.
V tej chvíli prišiel domov Alec aj s Kirkom. Kirkovi doslova padla sánka na zem, ale Alec zúril, priam vraždil pohľadom.
"Čo sa to tu sakra deje?! Okamžite musíme nájsť Angie! Ty sa poobzeraj tu, ja idem hore..." kričal Kirkovi do ucha, aby ho počul, potom sa rozdelili.
Medzitým sa Angela dostala do kúpeľne, kde sa ale vo vani oblizovala nejaká dvojica.
"Tak to teda nie! Na toto si nájdite inú miestnosť!"
"Všetky sú už obsadené..." namietal chalan. Angie nadvihla v šoku obočie a rýchlo pokrútila hlavou aby zahnala tú predstavu.
"Vypadnite!" skríkla, až sa obaja s nechuťou radšej pobrali preč. Angie za nimi zamkla dvere a podišla k umývadlu. Vtedy až uvidela, že vyzerá presne ako ju Diana opisovala, keď bola na tej Brownovej párty - ako obyčajná KURVA. Sama tomu nechcela veriť, ale teraz to videla na vlastné oči. Ihneď zo seba začala zmývať make-up, ale keď sa v tom pozrela do zrkadla. Uvidela za sebou niekoho stáť...
Keď sa otočila, ocitla sa zoči voči postave v dlhom plášti.
"Ako si sa sem dostal? Veď som zamkla!" Ale postava jej neodpovedala, len k nej začala pomaly kráčať a čosi mrmlala iným jazykom... Angela cítila, ako začala strácať dych. Akoby jej niekto odsával kyslík z okolia a ťažko padla na kolená, držiac sa za hrdlo. Nevedela nič spraviť, len nevládne hľadela hore do tmavej tváre, ktorú zakrýval plášť. Až keď bola postava dostatočne blízko, ona ho reflexne vykopla z rovnováhy, a keď padla, Angele sa uvoľnilo hrdlo.
Postave pri páde ale skĺzla kapucňa na ramená a Angie uvidela jeho ohyzdne znetvorenú tvár. Srdce mala až v hrdle a des ňou prenikol až skríkla, ale nikto ju vonku nepočul od hudby. Rýchlo sa chcela postaviť a ujsť. Pritom sa ale otočila chlapíkovi chrbtom a ten sa jej zaryl dlhými ostrými nechtami do chrbta. Zvreskla, v bolesti sa k nemu otočiac, a vtom z jej ruky vyšla prenikavá energia. Až keď žiara ustúpila, Angie uvidela, že z muža ostal len popol.
Nie, toto nemôže byť pravda... ja... nie... Po chvíli sa ale dotkla doráňaného chrbta, a keď uvidela na svojej ruke krv, vedela, že sa jej to nezdalo... to bol dôkaz. Bolo toho na ňu ale priveľa, nebol to výplod jej fantázie. Musela odtiaľ vypadnúť! Rýchlo si natiahla Alecov jeden pulóver, ktorý bol zavesený na vešiaku pri županoch, aby vonku neťahala ostatných pozornosť. Potom rýchlo vyšla z kúpeľne, a zamierila dole.
Ako ale schádzala po schodoch, náhle ju ktosi schmatol silno za zápästie. Bol to Alec, ktorý si ju naštvane pritiahol k sebe.
"Čo si to o sebe myslíš Angie?! Ha?! Spravila si to naschvál, aby sme mali obaja problémy?! Odpovedz!" a stisol jej tak silno ruku, že si Angela od bolesti zatvorila oči.
Až vtedy si Alec všimol, že jej ruka bola celá od krvi. Jeho hnev pominul a s obavami sa na ňu pozrel.
"Čo sa ti stalo?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
salem
19. 6.júna 2010 09:25
no toto zacina byt zaujimave kedy bude pokracovanie?
Napíš svoj komentár