jeseň bola divná.
predpokladal som, že sa z nej ešte preberiem,
že príde ešte čosi iné.
predstavoval som si celkom inú jeseň.

Na strednom páse sa povaľovalo čosi čo tam nepatrilo. Dvihol som to medzi prsty a automaticky odhodil preč. Každá nepatrná zbytočnosť na páse mohla v ďalšej fáze výroby spôsobiť niečo katastrofálne. Tu je to hlúposť, tam je to problém a tam, niekde celkom vzadu, kde som nikdy nebol, kalamita. Taká, ako listy, ktoré napadajú do ventilácie a človek má celý deň pocit, že v hale sa nedá dýchať. Tú nepatrnú zbytočnosť som vzal do rúk a odhodil. Spokojne som sa cítil príliš krátko. Iba do chvíle, kým som na pás nehodil seba. Nepatrnú zbytočnosť, meniacu sa na problém.

jeseň bola hlúpa.
nebola farebná, nebola svieža ani voňavá.
bola nijaká
a vo svojej podstate ma nemohla ničím prekvapiť.
iba listami napadanými do ventilácie,
ktoré nám nedovolili dýchať...

vo fľaši
som poslal list
do miest
more plné správ
pozerám ako sa kopia naše odkazy
dúfam, nájdete ten môj:
very important
kto by ich mohol brať
keď sú tam všetky
hlava na hlave

spýtal som sa vedúceho, či mi dá dva dni voľna.
povedal že nie.
povedal že voľnosť,
som už dávno vyčerpal.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár