skoro pol roka trvalo ocinovi kym sa vratil na tie dlhe dva tyzdne ...ale vlastne nebol to navrat skor nieco ako „pridem sa tu vyspat a najest“... myslela som si ze to uz bude na stalo..ze to uz nikdy neurobi co urobil,ale mylila som sa... skor to vsetci bereme tak ze sa nikdy nevratil... od toho 11.11.2004..kedze ani na vianoce sme snim neboli...
kezde chodil na tyzdnovky do bratislavy, odchadzal v pondelok rano a vracal sa v piatok vecer..v sobotu siel na svadbu hrat (je muzikant) a v nedelu dospaval sobotu..vecer siel na skusku a vratil sa niekedy vecer niekedy az hodinu pred odchodom do bratislavy... takto to slo vlastne dokola az kym sa nestalo nieco dalsie...

sedeli sme v sobotu 30.4.2005 v kuchyni ... ja,sestra.brat,mamina a ranajkovali sme...
mamine zrazu zazvonil mobil a vsetci sme videli ze jej vola ocino... nevedeli sme co chce kedze prave mal byt na ceste vratit sa domov.... mamina zdvihla a spytala sa co chce... nic sa tam neozyvalo... len nejaka zena sa tam smiala a stale dookola opakovala meno mojho ocina.. mamina hned vedela co tam robi tak dala reproduktor a chcela aby sme vsetci spolu pocuvali co nas ocinko vyvadza... bolo velmi dobre pocut co robia... nemyslite si nic strasne ako ze tam spolu spali alebo co... proste nieco take ale nie az tak.... po 15 minutach mamina so slzami v ociach zlozila a zavolala mu... on sa hned vyhovaral na nejake deti ze ich zviezol lebo omeskali autobus...velmi zly klamar...aspon dnes... o chvilu bol doma cize nejaka pol hodina tam bola... prisiel a ja som sa snim nebavila... nasralo ma to ze sa vrati a urobi toto... vsetci sme sa tak nejak zhodli ze nam bolo lepsie bez neho... aj ked som ho mala velmi rada... nepovedali sme mu to ...

ked prisiel plakal v starkeho izbe a mamina v kuchyni... prišla som ku ocinovi a snazila som sa mu nejak povedat nech sa ide mamine osparvedlnit ale on len povedal ze to nema sancu... v ten den mi povedal tu najkrajsiu vetu aku som od neho mohla pocut...
este mimochodom.... moja mamina je trosku divna... proste ma najradsej moju segru... ja a brasko sme nejak tak boli s ocinom stale asi preto mi povedal co mi povedal... a to to ze: teba som vzdy velmi lubil a nezabudni ze na teba nikdy nezabudnem aj ked teraz odidem.... .... po tomto som sa rozplakala a zazvonil zvoncek... prisla po mna kamaratka do skoly... musela som ist .... nikdy v zivote som s nim nechcela ostat tak ako vtedy...
mamina tuto vetu pocula a uvedomila si ako velmi ma neznasa...aj ked si to nepriznava... asi ziarlila na to ze ocino mal radsej mna ako ju... o com som presvedcena... neviem preco az tak... proste z jeho slov je to tak....

ocino si samozrejme naraz nevzal vsetky veci... nieco ako klavesy si vzal neskor...aj to som ich mu musela dat ja lebo ich mamina ako hlupa schovavala aby ich nenasiel ked nahodou pride ked ona nebude doma... akoze nechapala som preco by sme mu mali brat veci ktore su jeho,.,, mamina na to len vravela ze to kupovali so spolocnych penazi.. ze nema na to pravo... tie ich prava som nejak nechapala a asi ani nechcela ... od dna ked som mu ich dala ma zacala uplne neznasat a trva to az do dnes...pokial tak viem... mala som vela krat chut ist byvat ku ocinovi...ale nejak som sa bala nechat maminu...napriek tomu ako ma neznasa/la som to nemohla spravit a doteraz neviem preco...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár