Naše malé rúčky sa chytili, vykročili sme smerom vpred. Neustále sme sa len držali a z úst sa nám ozvýval smiech. Boli sme takí malí, no teraz už je to ináč. Držím fotku v rukách a len sa smejem, smejem a zároveň plačem, keď spomínam si na teba. Ten tvoj úsmev, tvoje oči, pery nikdy nezabudnem. Vždy budeš mať miesto v mojom srdci, to ti prisahám. Spomínam a spomínam na staré časy, keď svet bol ešte mladý a my tiež. Odložím fotku na miesto, presne tak ako moje spomienky.


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár