po lese zakliatom,
čo volajú ho Samotou
a smútim za tebou.
V lese záhad plnom
a vecí temných,
čo tak ľahko mi berú dych.
V oblečení smútočnom.
Tie čierne šaty čo pre teba na sebe mám,
v tých kráčam a ľahko ich po zemi ťahám.
Kráčam a v moju záchranu dúfam.
Neprichádza, som sama, sama samotou blúdim.
A jemný vánok na tvári cítim
ten vánok čo smrťou zaváňa,
na tej tvári čo za tebou smútila.
Žiadny zázrak ani záchrana neprichádza.
Už viac ma nečakaj, k strmému útesu kráčam, skáčem...
Žiadny zázrak ani záchrana neprichádza.
už viac ma nečakaj, k strmému útesu kráčam, sáčem...
V pekle zas stretneme sa, zbohom!
LÁSKA!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár