Úryvok mojich myšlienok

Smiala som sa ľuďom, ktorí mi tvrdili, že sa do niekoho zaľúbili a pritom ho ani nepoznajú..
Smiala som sa im, pretože som bola vždycky toho názoru, že nato, aby sa niekto do človeka mohol zaľúbiť, bolo potrebné toho človeka poznať.. POZOR! Nehovorím o skutočnej láske, ktorá už niečo znamená. Mám namysli skôr také pobláznenie „zaľúbenie.“
Ešte len pred nedávnom som si uvedomila, že k tým zaľúbeným ľuďom patrím aj ja.

Vkuse som zo všetkých strán počúvala, aké je nemožné aby som s nim niečo riešila. Vždy to boli rady typu „Kašli naňho, nájdeš si lepšieho, je to zbytočné, má frajerku, a pod.“
Možno ste to už sami pocítili a tak viete, že zaľúbenému človeku sú tieto rady iba na príťaž, hlavne keď čaká podporu. A napokon, aj tak sa tvrdohlavo vykašle na rady iných.. Takto som sa na rady iných vykašľala aj ja.
Pôjdem si za svojím! Veď nie je život o tom, že človeku bude hádzať veľa prekážok pod nohy no je len na ňom, či to zvládne?

„On“ – takto nazveme hlavný subjekt. Nepozná ma. Párkrát ma videl, párkrát so mnou písal, párkrát sa mi pozdravil. Toho všetkého.. No aj napriek tomu som nestratila chuť bojovať.
Bolo obdobie, keď som na neho pomaly prestávala myslieť, no stačilo sa mu raz vopchať do môjho sna, a som opäť in love. Šťastne či nešťastne, to už neviem.

Za posledný rok - desať mesiacov, aby som bola presnejšia – som zistila, že ma viac napĺňa pocit, keď na niekoho môžem ustavične myslieť, než by som sa mala utápať v smútku alebo myslieť na somariny. Verte alebo nie, ale práve On je jedným z dôvodov, že som sa viac priblížila k Bohu. Samozrejme, toto všetko by sa nestalo nebyť kamarátkinho naliehania, aby som s ňou šla na výlet, kde som ho prvýkrát stretla. Za to jej veľmi ďakujem.

Raz mi kamarátka povedala: „Netreba čakať na nový rok, aby si si dala predsavzatie. Stačí jeden pondelok.“

Beriem to tak, že ak to má byť, Boh mi pomôže. Pretože on sám dobre vie, čo je pre nás najlepšie. Aj keby mi toto všetko nevyšlo, nebudem sa na neho hnevať. Verím mu!

Samozrejme ma brzdí fakt, že si ma vymazal z priateľov. Ale keď sa nad tým zamyslím, On my vlastne dal dôvod na to, aby som mu dokázala, kto som!

Keď si to tak všetko čítam, príde mi to dosť prehnané a smiešne. No musela som to zo seba dostať von. Možno si myslíte, že som priveľký optimista, ale aspoň som šťastná. Šťastie mi dodáva myšlienka na neho.
Ako veľké povzbudenie do tohto celého beriem aj to, že už nie jednému chlapcovi som sa zapáčila. Len škoda, že nie tomu pravému. Neberte to prosím vás ako chválenie, alebo prejav namyslenosti. Tým chcem povedať, že ak sa do mojej povahy a do môjho vzhľadu dokázalo „zaľúbiť“ pár chlapcov aj napriek tomu aká niekedy som, čo ak sa zaľúbi aj on? Nie som sebavedomá, len lietam v oblakoch.
Nikdy som sa nepovažovala za škaredú, no nikdy som sa ani nebrala za dievča, za ktorým by sa otáčali všetci chlapci na ulici. Som typ dievčaťa, ktoré človek musí najprv spoznať, aby ho mohol mať rád.
To je asi všetko, čo som mala na srdci. No aspoň všetko, čo mi za poslednú polhodinu napadlo.

„Všetko má svoj čas.“ (Kaz 3,1)

Screenshot

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár