Rozmýšľala. Čo všetko ju dnes čaká, čo všetko musí urobiť, na čo určite nesmie zabudnúť, hlavne prísť na čas...nepočúvala ani prihovárajúcu hudbu, ani vločky snehu, ktoré okolo poletovali a plietli sa jej do vlasov, ani tmu, ktorá sa dožadovala pozornosti.
Pridávala do kroku. Ani si to neuvedomovala. Robila to tak odjakživa . Hnali ju myšlienky, hnala ju doba, hnala ju túžba všetko stihnúť, nič nevynechať..
Asi by to bol deň ako každý iný. Utekať do školy, utekať v škole, utekať domov...
Ale dnes nie..ako tak kráčala so zvesenou hlavou plnou myšlienok, zrazu medzi vločkami zbadala pierko. Lietalo po oblohe, nebadateľne, ticho, pomaly sa nechalo unášať vzduchom.
Zastala..zodvihla hlavu. Pierka boli všade. V tme ich bolo vydno ako na tmavom plátne. Lietali, krútili sa, klesali a znova sa vznášali do výšky. Tancovali okolo stromov, budov, ľudí. No nikto si ich nevšímal. Ba práve naopak. Pierka, ktoré klesli na zem skončili pod ťarchou topánok. Len ona stála s hlavou vyvrátenou dohora a pozorovala to divadlo.
A zrazu ju zbadala. Dievča. Sedela tam na zemi, so sklonenou hlavou. Vlasy jej tancovali vo vetre. Mala len lahučké biele šaty napriek zime okolo. Akoby sa jej netýkala. Sedela uprostred toho ruchu ulíc. Ľudia ju obchádzali, nikto ju nevidel. Krásny obraz. Ona, tma, pierka a vločky.
Podišla k nej. Ani sa nepohla. Pred ňou ležala hŕstka pierok špinavých od topánok. Pozerala na ne a po lícach jej stekali slzy.
Sadla si oproti nej. Zodvihla hlavu a pozrela na ňu uplakanými očami.
"Lietala som. No videla som vás. Ako sa držíte pri zemi. Ako zabúdate lietať v oblakoch. A tak som vám svoje krídla dala. A vidíš. Nikto ich nechce. Nikto si ich nevšíma."
Chytila ruky toho anjela. Zabudla na čas, zabudla na ľudí, zabudla na zhon. Konečne sa usmiala. Po tak dlhej dobe.
"Ja sa to naučím. Budem lietať."
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pawlo
17. 2.febuára 2008 21:19
Jednoznačne najzaujímavejší blog ktorý som dnes čítal. Dúfam že od teba ešte nejaké pribudnú. ,,Chytila ruky toho anjela. Zabudla na čas, zabudla na ľudí, zabudla na zhon.,, - túto vetu si zapamätám - a ked bude najhorsie tak si na nu spomeniem.
2
Strašne krásne Lenuška, som na teba moc hrdá Krásne si to napísala... klobúk dole
Napíš svoj komentár