Pomaly si sadla na stoličku. Vychutnávala si každý už tak dobre známy pohyb. Jej telo si to pamätalo, myseľ tiež. Uhladila si sukňu a sadla si. Pozorovala klávesy. Čierna, biela, čierna, biela. Zacítila chlad v prstoch. Spomenula si prečo to bolo tak dávno, čo hrala. Zrazu chcela vstať a utiecť.Utiecť niekam ďaleko a ako malé dievča sa skryť pod perinu. Musela sa pousmiať nad touto myšlienkou. Taká stará a také nápady. Veď je to len klavír. Len klavír... Zodvihla hlavu a dievčatko stojace vedľa nej sa bezstarostne usmialo. Stálo tam v ružových šatočkách, kadere jemnučkých vláskov je padali na ramená. Ako bábika. Bábika, ktorá ani netušila aký boj sa pri nej odohráva.
Žena sa na ňu usmiala. Pohľad jej pomaly padol na rámik s fotkou, ktorý stál na klavíri. Bol tam už od nepamäti. Dala ho tam jej dcéra, kedysi dávno. Bola tam fotka muža v uniforme, vážna tvár, usmiate oči.
Pomaly položila prsty na klávesy. Spomenuli si a rozbehli sa po nich. Znova to vyzeralo ako by klávesy hladila s tým rozdielom, že tentokrát každý kláves vydal hlások. Hrala krásne, potichu nahlas, pomaličky rýchlo, smutne veselo.
Dievčatko sa smialo a tancovalo okolo klavíra.
Nemalo šancu si všimnúť drobné slzy padajúce na klávesy. Za radom, akoby do rytmu piesne. Klopkali po nich spolu s prstami.
Spomenula si, áno spomenula...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
dreamagall
5. 1.januára 2008 18:12
krásne...
2
Už dlho som nečítal nič také, čo by mi privolali zimomriavky po tele..
3
Počúvaj ma ty.. normálne, že ja ako som to tak silno čítala, vieš, no ja som riadne vydela tú ženušku ako si sadá k tomu klavíru... Máš nádherné myšienky kiss
Napíš svoj komentár