Nenávisti zbroj

Zmizol mi z očí úsmev tvojej tvári,
stratená hľadám cestu davom,
oslnená stále zbytkom žiare,
z doby,keď nazývala som Ťa svojim...právom.

Ako slepá blúdim temnotou,
ktorá sa vôkol rozprestrela,
a užieram sa samotou,
že milujem Ťa si nepostrehol.

Nejde zmazať spomienky,
nezmiznú,len chladný mráz,
potom zahľadíš sa,spomenieš:
„In vino veritas“.

Ako utiecť smutným myšlienkam,
keď spomínam na Teba,
svojej lásky ja sa zriekam,
však chlad v duši mám.

Stále vravíš:“príde iný“,
vari nechápeš význam tých slov?
A na mňa padá celá vina,
preto nechystám už ďalší lov.

Od úsvitu ľudských čias,
trvá tento večný boj,
tak na čiernu zmeň farbu vlasov,
a obleč si z nenávisti zbroj.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu