Jazyková bariéra alebo bariéra neochoty?

Bola som dnes na prednáške. V nemčine...Ako mňa osobne by tam ísť nenapadlo asi ani omylom, ako sa poznám, ale keď už na to náš pán profesor toľko upozorňoval, tak mi to nedalo a skúsila som, čo to so mnou urobí....

Nooo....presne ako som očakávala.....Na začiatku som sa snažila ešte ako-tak koncentrovať svoje myslenie na monológ p.profesora XY. Len mi trochu vadilo, že som vždy porozumela prvej časti vety, no potom mi uletelo kľúčové slovíčko a pointa bola fuč.

Skláňam sa pred zapálením, ktoré ten človek venoval svojmu výkladu, žial vzhľadom na to, že osobne sa príliš o históriu DDR nezaujímam, nedokázala som jeho dobre myslenú snahu oceniť a ani toto zapálenie mi nezabránilo po čase začať zívať, vrtieť sa na stoličke, a prejavovať ďalšie podobné znaky nudenia sa.

Keď svoju prednášku skončil, už som sa tajne tešila, no smola.....práve teraz nastal vhodný čas na diskusiu o téme....ja som sa teda nezapojila ( ani aktívne, ani pasívne, hoci som sa naozaj nútila počúvať ), na to tu boli povolanejší. No keď už sa hlásil k mikrofónu asi piaty človiečik ( pričom v otázke v podstate najprv zopakoval časť prednášky a na konci niekde konečne bola aj otázka, a odpoveď bola sama o sebe ďalšia dllhočizná prednáška ), dala som sa na ústup a dvihla kotvy...^^^

Takže to bol jeden z radu zážitkov, ako sa môže hovoriť a hovoriť o všetkom, no je to úplne zbytočné, keď ľudí oddeľuje jazyková bariéra a nezáživná téma...alebo je to len bariéra vybudovaná v mysli človeka, jeho lenivosťou ( prečo píšem vlastne všeobecne, keď vieš, že sa to týka mňa??? ) a neochotou zabojovať?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu