Poznáte ten pocit, keď vzlietnete vysoko do oblakov a následne drbnete na zem. Dolámete si nohy a krídla už nechcete používať? Stratil som sa, realita udrela silnejšie ako som dokázal ustáť.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Blúdim labyrintom slepý a hluchý. Kde je východ? Narážam do stien.
Som tam príliš dlho, tak dlho že už si nie som istý, či trpím slepotou alebo zatváram oči lebo sa už nechcem pozerať.
Som tam tak dlho, že nemám tušenie, či trpím hluchotou alebo si púšťam nahlas smutné piesne lebo už nič nechcem počuť.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ráno som sa zobudil.
06:45 na mobile
Vyletel som z postele, nevyspatý. Nemávam pokojné noci
08:00 vo vlaku
Milujem vlaky, hlavne keď meškajú.
09:30 - 10:50
Na prednáške, najhoršie zabitý čas za moje štúdium.
11:20
Na stanici. Stretol som kamarátku s ktorou som sa dohadoval posledné 4 mesiace, že sa musíme stretnúť. Dôvod prečo sa tak nestalo je mi veľmi známy, ale snažím sa ho zatlačiť do úzadia.
11:45
Rýchlik meškal 15 minút + sedel som na hroznom mieste. Pán oproti mne na mňa furt čumel. Neviem čo sa mu nepáčilo, ja som si vedomý toho, že sa obliekam veľmi zvláštne. Nemusí mi to ešte aj on pripomínať.
12:30
Sedel som v električke a v tej chvíli ma to chytilo.
Samota. Nepochopenie. Opovrhnutie, Hnev. Strach. Bezmocnosť. Bolesť.
Vystúpil som, a začalo pršať. Keď som tie kvapky zachytil na jazyku, uvedomil som si, že to nie je dážď, ale moje vlastné slzy.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prvý pokus o tento blog mi nevyšiel. Všetky aktuálne pocity som sem hneď po príchode domov zapísal, ale niečo sa pokazilo a nešlo mi ich uložiť. Takže som sa vyslobodil 2 krát za 40 minút. Gratulujem sám sebe.
Písanie ma oslobodzuje.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------
Držte sa a nerobte rovnakú chybu ako ja. Nelietajte nad oblakmi, aj pod nimi je veľa krásneho.
Pseudoblog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dollish
6. 11.novembra 2017 18:41
poznám veľmi dobre
2
@Dollish Nejako sa cez to treba preniesť. Ale musel som to dať von.
Musím povedať, že mi to celkom pomohlo
Musím povedať, že mi to celkom pomohlo
Napíš svoj komentár