Poobzeráte sa okolo seba a zrazu si uvedomíte, že ste v obrovskej sklenenej bubline. Ona vlastne nie je až taká obrovská, ale pre vás je to najväčšia bublina na svete. Myslíte si to aj keď ste ešte žiadnu inú sklenenú bublinu nevideli…podídete k nej s úsmevom na perách a plný očakávania. Máte pocit, že ste objavili niečo nové, je to vzrušujúce. Dotknete sa povrchu…je studený. Utriete rukávom kúsok skla a pozriete sa cezeň. Sú tam ľudia! Začnete klopať a mávať na nich. Nie preto aby vám otvorili, len na pozdrav. Mnohí sa na vás pozrú, ale pokračujú v behu ďalej. Nikto sa neusmeje, neodkýva.
Otočíte sa a sadnete si. Začnete mať pochmúrnu náladu. Odrazu začujete krik. Postavíte sa a prejdete po malom moste na druhú stranu malého potoka. Sú tam ľudia! A usmievajú sa. Sú šťastní. Všimnú si vás. Nesmelo im zamávate. Všetci sa usmejú a volajú vás k sebe. Nie je ich tak veľa ako tam za bublinou. Sedia v kruhu a rozprávajú sa. Žiadne mená, zamestnania. Hovoria o veciach, ktoré patria k životu, ale takmer nikto ich tak neberie. O úsmeve, že je to to najkrajšie, čo môže jeden druhému dať, o objatí ako o vyjadrení náklonnosti…o veciach bežných, avšak neotrepaných.
A v tom to pochopíte. Tam za sklom sú ľudia, ktorí sa neustále niekam ponáhľajú a nemajú čas ani na darovanie úsmevu, či objatie... vy ste však z tých, čo si vedia užiť život. Beriete ho taký aký je a práve preto ste v bubline. V podstate sú v bubline tí za sklom. A vy ste tu. A šťastní!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sashennka
27. 5.mája 2007 18:30
neviem preco ale strasne mi to pripomina nasu cestu autobusom.... TUTI
2
joo to je pravda...mnohokrat si myslime, ze sme na zlej strane a lutujeme sa...no mali by sme lutovat tych, co nie su ako my, na tej spravnej strane zivota...hoci takuto stranu si najst je veeelmo tazke
3
ty si asi genialna teraz budem namyslena ze sme take straaaaaasne doverne priatelky, draha
Napíš svoj komentár