Slnečnica

Odtrhla som slnečnicu...
Darujem ju iba tebe...
Považuj ju za kus ľudstva,
viď v nej úsmev slnka
a plač oblakov..
Je to šťastie v podobe kvetu,
dieťa, matky Zeme.
Usmievaj sa na ňu, až kým nezvädne,
nech si pamätá len to pekné zo sveta.
Jej korene hnijú v zemi a veria,
že je v dobrých rukách!
Prosím, neublíž jej...
Každý deň k nej privoňaj,
nech sa necíti zbytočná...
Ona tiež cíti, a preto tak plakala,
keď som ju trhala...
Ublížila som jej, keď som myslela na teba,
preto ju chráň ako vlastné dieťa,
pozeraj na ňu ako na znásilnenú dcéru,
miluj ju a raď jej, hoc je to len slnečnica.
Ona je tvoj tunel do života,
tvoj východ z kolísky – tvoja dospelosť!
Miluj a nechaj sa milovať!
Ubližuj ako som ja ublížila tejto slnečnici,
pre ľudí, ktorý si to zaslúžia,
ktorý to pochopia...


bože toto som napísala kamarátke k 18-tke - je to príšerné, ale už som sem dlho nič nedala, tak je to tu .. bože ona ma asi bude nenávidieť.. no čo už - snažila som sa

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu