Stále dalej kráčam

Kráčam zmrznutým ránom,
s hlavou plnou pochybných plánov,
sama, ďaleko od všetkých a všetkého,
zbaviť sa chcem toho zlého.

Prší a ja stále kráčam,
cítim, ako samú seba strácam.
Dúfam, že dážd zmyje všetky moje rany,
no asi, nieje taký všemocný ani...

Zlosť utíchne a hnev sa stráca,
som prázdna, duša vytráca sa,
no srdce stále bolí,
tá rana sa nikdy nezahojí.

Zastanem, už niet kam ísť,
ten čas raz musel nadísť.
Stojím a po tvári stekajú mi kvapky,
aspoň že ten dážď je taký sladký.

Nemám chuť vrátiť sa späť,
chcem len kráćat dalej hneď.
Nadýde pokoj, klud...
No ja viem, že čoskoro nás to môže znova prepadnúť.

A potom...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu