pohládzam neviditeľné vlákno nášho spojenia
a držím sa ho až mi belejú hánky.

v mojej predstavivosti vyzerá ako nerv.
poriadne natiahnutý, s poriadne citlivým zakončením z jednej aj druhej strany.

ale je to niečo, čo ma s tebou spája.
mohlo by to byť lano, šatka,
alebo by sme mohli byť pri sebe tak blízko,
že by stačilo žmoliť prednú stranu tvojho trička.
nie sme tak blízko.

neviditeľné iskry
neviditeľné bozky
neviditeľné pocity posielam smerom k tebe týmto nervom.
len dúfam, že to cítiš.

že cítiš, ako zúfalo sa k tebe naťahujem
a staviam mosty vo svojom vnútri
aby som mohla pomedzi mračná precupitať k tebe.
tak veľmi mi záleží na tom,
aby som sa k tebe dostala.

moje vlasy voňajú tebou
a na predlaktiach by isto-iste našli odtlačky tvojich prstov.
boli tam, zvnútra sa prebili na povrch.

anjeli nám raz dajú poriadnu facku do tyla
a vtedy sa k sebe konečne dostaneme.
nerv ochabne a ja budem stískať tvoje tričko.
raz, raz.
až budú anjeli existovať.

 Blog
Komentuj
 fotka
riskiness  11. 7. 2012 21:09
Pokúsim sa nerevať.



Ja chcem tiež svojho anjela.



Poznáš tú pesničku od Lamb? My angel Gabriel?
Napíš svoj komentár